Ficov sociálny štát sa končí? Za úroky ročne dáme ako za 20 nemocníc
Slovensko čelí tlaku na verejné financie, úroky z dlhu môžu dosiahnuť 4 miliardy eur ročne
Deficit štátneho rozpočtu zostáva aj po troch kolách konsolidácie na úrovni približne 5 % HDP. Rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Upozornil na to dátový analytik Ivan Bošňák s tým, že rozpočet bol verejnosti prezentovaný ako rozpočet dobrých správ, hoci kompetentní majú k dispozícii dáta o tom, že konsolidácia sa nevydarila.
Podľa Bošňáka verejnosť nevníma problém zadlženia ako vážny. Mnohí ľudia z rozpočtu priamo profitujú – od energopomoci až po platy vo verejnej správe. Štát má približne tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií, agentúr a výskumných ústavov.
Národná banka Slovenska aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varujú pred ďalším vývojom. Podľa Bošňáka však vláda tieto inštitúcie označila za nepriateľov štátu. Analytik očakáva hospodársky úpadok v nasledujúcich troch rokoch a nevylučuje ani recesiu.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozornil, že najväčším problémom je rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu. Deficity na úrovni asi 5 % HDP znamenajú každoročné zvyšovanie dlhu o 8 až 10 miliárd eur. Dlh už presiahol 60 % HDP a do konca desaťročia by mohol dosiahnuť 75 % HDP, okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Dlh vzrástol za súčasnej vlády o 30 miliárd eur. V rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes za približne 5 %. V roku 2023 štát zaplatil na úrokoch 1,4 miliardy eur, v súčasnosti je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur. V roku 2029 by to podľa Bošňáka mohli byť 4 miliardy eur ročne.
Suma 4 miliardy eur predstavuje hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov. Štát bude musieť podľa analytika škrtať najmä v investíciách. Upozornil, že ak sa cesty, mosty, železnice, školy či nemocnice neopravia v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy, už sa to neopraví vôbec.
Slovensku sa navyše výrazne znížia čisté príjmy z Európskej únie. Kým doteraz išlo o 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta len so 400 a 300 miliónmi eur. Začínajú sa aj vyjednávania o novom rozpočte EÚ, pričom z Nemecka zaznievajú hlasy o možnom znížení kohéznych fondov pre menej rozvinuté krajiny.
Bošňák poukázal aj na externé riziká, akými sú ceny komodít a energetická závislosť exportnej ekonomiky. V rokoch 2027 a 2028 sa očakáva vysoká cena plynu, ktorú budú musieť zaplatiť domácnosti alebo štát cez energopomoc.
Prognózy ministerstva financií označil za príliš optimistické. Na roky 2025 a 2026 predikovalo rast cez 2 %, v skutočnosti je to menej ako 1 %. Opierať rast 5,5-miliónovej krajiny o domáci dopyt považuje za nelogické.
Ako recept uviedol sústredenie sa na rast HDP a tvorbu pridanej hodnoty, okamžité zrušenie transakčnej dane, boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek či adresnú energopomoc namiesto plošnej. Za potrebné považuje aj prepustenie približne 50-tisíc ľudí zo štátneho sektora do súkromného biznisu.
V oblasti dôchodkov upozornil, že priebežný pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Penzijný systém vynakladá ročne 15 miliárd eur, reálne príjmy Sociálnej poisťovne zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, reálny deficit Sociálnej poisťovne je však 5 miliárd eur ročne. Bošňák očakáva posun dôchodkového veku na 70 rokov.
Analytik zároveň nevylučuje, že nevyhnutné reformy napokon nadiktujú zahraniční veritelia. Pravdepodobnosť, že ich urobia samotní politici, odhaduje v pomere 1 ku 10. Podľa jeho slov si budú musieť utiahnuť opasky všetci – mestá, firmy, zamestnanci verejnej správy aj dôchodcovia.
