Nákup voličov alebo nevyhnutnosť? Experti posúdili vládny plán zvýšiť platy o 8,4 %
Kupovanie voličov alebo nutnosť? Odborníci zhodnotili vládny plán dvihnúť platy o 8,4 %
Rozdávanie na dlh môže krajinu vyjsť poriadne draho. Kým prázdna štátna kasa volá po drastických škrtoch, plánované plošné pridávanie vyvoláva obavy z nezodpovedného hazardu. Analytici upozorňujú, že namiesto drahých sľubov pre všetkých by vláda mala odmeňovať cielene a upratať v neefektívnych úradoch.
Kým mnohí zamestnanci v súkromných firmách pociťujú v čase zdražovania tlak na svoje peňaženky, platy v štátnej a verejnej sfére rastú v posledných rokoch o poznanie rýchlejšie. Vláda navyše ohlásila ďalšie plošné zvyšovanie miezd o 8,4 %. Tento krok prichádza presne v období, keď Slovensko čelí rekordnému dlhu a prísnemu uťahovaniu opaskov.
Odborníci zhodnotili, či si štát takéto plošné rozdávanie môže dovoliť, či ide o nutnosť pre udržanie kvalitných ľudí v dôležitých rezortoch, alebo len o predražený politický populizmus z peňazí daňových poplatníkov.
Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce
Pokračovanie takéhoto vývoja bez zodpovedajúceho zabezpečenia jeho financovania nepovažujem za dlhodobo udržateľné, najmä vzhľadom na stav našich verejných financií a pomalý rast ekonomiky. Treba však rozlišovať medzi úrovňou miezd, ich rastom a celkovými mzdovými výdavkami verejného sektora.
Na Slovensku sa vyššie priemerné mzdy vo verejnom sektore v porovnaní so súkromným niekedy prezentujú ako nežiaduca anomália, hoci ide o bežný jav aj v mnohých vyspelých ekonomikách. Ani rýchlejší rast miezd vo verejnom sektore nemusí byť automaticky nežiaduci. V niektorých profesiách, napríklad v školstve či zdravotníctve, môže byť potrebný na získanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov.
Slovensko však nevyhnutne a čím skôr potrebuje stabilizovať verejný dlh. Rýchly rast miezd vo verejnom sektore a plošné valorizácie preto predstavujú významné riziko, pokiaľ ich financovanie nie je zabezpečené v rámci dlhodobo udržateľného rozpočtu. Ak v niektorých oblastiach verejného sektora chýbajú kvalifikovaní pracovníci, vláda by namiesto plošného zvyšovania mala tieto nedostatky riešiť cielene.
Samotné zvyšovanie platov by som za politickú korupciu neoznačoval. Ak sa však platy zvyšujú vo volebnom roku predovšetkým s cieľom „kúpiť“ si voličov, ide skôr o politický oportunizmus či volebný populizmus.
Anton Marcinčin, analytik Konfederácie odborových zväzov
Výdavky na mzdy vyplácané slovenskou vládou patria v Európe medzi tie vyššie. V kategórii „všeobecná verejná služba“ je balík miezd tretí najvyšší, na úrovni 1,8 % HDP v roku 2024. V kategórii „verejný poriadok a bezpečnosť“ sme na siedmom mieste. V niektorých iných kategóriách, naopak, zaostávame. Zdá sa, že problémom je pomerne veľký balík zle rozdelených miezd.
Vo všeobecnosti sú mzdy na Slovensku príliš nízke – a nie je to spôsobené nízkou produktivitou práce. Nevyhnutným riešením je zvýšenie podielu služieb v hospodárstve a celkovej výšky miezd v súkromnom sektore. Už skôr vyrokované zvyšovanie miezd vo verejnej správe vláda odložila na obdobie tesne pred voľbami. Nie je to šťastné.
Riešením je zavedenie profesionálnej štátnej služby, pri ktorej sa generálny tajomník služobného úradu a mnohí zamestnanci automaticky nemenia s nástupom ministra. Pritom by bol priestor aj na audit miezd podľa jednotlivých kategórií.
Ondrej Greguš, analytik spoločnosti XTB
Z dlhodobého hľadiska považujem tento vývoj za problematický, najmä vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií a pomerne slabý rast produktivity slovenskej ekonomiky. Ak však mzdy vo verejnom sektore dlhodobo rastú rýchlejšie než v súkromnej sfére, môže to vytvárať tlak aj na súkromných zamestnávateľov.
V čase, keď Slovensko čelí vysokým rozpočtovým deficitom a potrebe konsolidácie verejných financií, nepovažujem plošné zvyšovanie platov za najvhodnejšie riešenie. Ekonomicky rozumnejším riešením by bolo adresné zvyšovanie platov v oblastiach, kde štát zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov.
Samotné zvyšovanie platov vo verejnom sektore nemožno automaticky označiť za politickú korupciu, keďže ide o legitímny nástroj hospodárskej politiky. Ak by hlavným cieľom opatrenia bolo získanie politickej podpory určitej skupiny voličov, bolo by presnejšie hovoriť o politickom populizme než o korupcii.
