Obrovský štátny dlh pripraví pracujúcich o stovky eur, za štyri roky zaplatíme miliardu

Obrovský štátny dlh pripraví pracujúcich o stovky eur, za štyri roky zaplatíme miliardu

Obrovský štátny dlh oberá pracujúcich o stovky eur. Za štyri roky zaplatíme miliardu

Slovensko čelí výraznému rastu nákladov na obsluhu štátneho dlhu. Kým v minulosti boli úroky z pôžičiek rekordne nízke, dnes investori za desaťročnú pôžičku Slovensku pýtajú takmer 4,5-percentný úrok.

V roku 2016 predala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) investorom 10-ročný štátny dlhopis v objeme 509 miliónov eur s priemernou úrokovou sadzbou 0,85 percenta. Tento rok sa životná púť tohto cenného papiera skončila. Vtedy štát celkovo zaplatil na úrokoch 1,2 miliardy eur.

Okrem toho musel štát nahradiť ďalších zhruba 3,5 miliardy eur, ktoré si napožičiaval v minulosti. Pri súčasných úrokových sadzbách tak refinancovanie starého dlhu novým nadobúda vysokú cenovku – v budúcom roku zaplatí štát na úrokoch bezmála 2,5 miliardy eur, o dva roky neskôr tri miliardy a o ďalšie dva roky 3,5 miliardy eur.

Pre porovnanie, výdavky vo výške približne 2,5 miliardy eur by na celý rok dokázali pokryť chod väčšieho ministerstva, ako je ministerstvo zdravotníctva či dopravy. Ako teoretické ministerstvo by splátky dlhu predstavovali piaty najväčší rezort z pätnástich ministerstiev.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej analýze uviedla, že zatiaľ čo v roku 2022 bol podiel úrokových nákladov v pomere k HDP nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu HDP ako pri výdavkoch na obranu, v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 percentuálneho bodu HDP. Objem financií vyplácaných veriteľom na úrokoch by sa tak v roku 2028 mohol dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov na podporu rodín.

Všetky rozvinuté štáty si požičiavajú výrazne drahšie ako pred rokom. Silným impulzom pre rast úrokov bolo zatvorenie Hormuzského prielivu na jar tohto roka. Zastavené dodávky ropy, zemného plynu či palív vyvolali očakávania zvýšenej inflácie, a veritelia preto žiadajú vyššie zhodnotenie svojich peňazí. Tlak na rast dlhodobejších úrokov zvyšuje aj prudký rozvoj umelej inteligencie financovaný na dlh.

Kým v novembri 2025 sa Slovensko dokázalo na 10 rokov financovať za 3,5-percentný úrok, dnes je to už takmer 4,5 percenta. V tomto trende Slovensko nie je osamotené, podobný vývoj len pri nižších číslach zaznamenalo aj Nemecko. Rozdiel medzi výnosmi na 10-ročných dlhopisoch vydávaných Bratislavou a Berlínom je necelý percentuálny bod.

Nárast úrokových sadzieb sa v štátnych financiách neprejavuje okamžite. Ministerstvo financií predáva nové dlhopisy na pokrytie deficitu, teda rozdielu vo výdavkoch a príjmoch, a tiež na refinancovanie splatných dlhopisov z minulých období. Napríklad v tomto roku plánoval ARDAL vydať zhruba 10 miliád eur v nových dlhopisoch s rôznymi dĺžkami splatností, čo malo pokryť zhruba šesťmiliardový dlh a približne štyri miliardy splatného dlhu.

„Priemerná splatnosť portfólia slovenských dlhopisov je okolo ôsmich rokov. Čiže raz za osem rokov sa celé portfólio prebalí nanovo,“ hovorí Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky. Valachy však upozorňuje, že úroveň štátnych úrokov okolo troch či štyroch percent je normálna a výnimkou bolo obdobie pred pandémiou, keď boli úroky extrémne nízke.

„Problém je, že každý rok generujeme strašne veľký dlh,“ upozorňuje Valachy. Odhaduje, že náklady na jeho obsluhu každé štyri roky vzrastú o zhruba miliardu eur. „Ako dobrí hospodári sme sa na to mali pripraviť. A, samozrejme, podľa možnosti negenerovať nový dlh,“ dodáva.

V prepočte tak každý zo zhruba 2,4 milióna pracujúcich pošle zo svojich daní 417 eur na splátky verejného dlhu každé štyri roky.

Podľa Valachyho sa problém s vysokým deficitom, ktorý sa aj po troch kolách konsolidácie má v budúcom roku pohybovať na úrovni takmer piatich percent HDP, nesprávne zužuje len na otázku 13. dôchodkov. „Tie stoja približne miliardu ročne, ale deficit je šesť miliárd eur,“ zdôrazňuje analytik, ktorý v minulosti viedol aj Inštitút finančnej politiky pripravujúci pre ministerstvo financií ekonomické a daňové prognózy.

Valachy skôr vidí problém v tom, že nové sociálne dávky pri zavádzaní nebývajú riadne kryté príjmami, ale financujú sa práve prostredníctvom deficitov. „V ideálnom svete by sa deficit využíval na to, aby sme robili nejaké investície do infraštruktúry vlakovej, cestnej a tak ďalej. Tie deficity však idú na priebežnú spotrebu, mzdy, sociálne dávky a podobne,“ myslí si.

„Tie úrokové náklady teda neplatíme za niečo produktívne, ale za niečo, čo sa hneď preje. A problém, že máme za to splatiť istinu aj s tým úrokom, nám zostane,“ uzatvára.