Sedem miliárd strachu z bankrotu. Kde zmizli miliardy? Prezradí analytička

Verejné financie sú v najhoršom stave v EÚ, budúca vláda musí ušetriť viac ako 7 miliárd

Slovensko má podľa viacerých medzinárodných inštitúcií vrátane Európskej komisie najmenej udržateľné verejné financie v Európe. Upozornila na to analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčková. V indikátoroch udržateľnosti S1 a S2 sa Slovensko nachádza na konci rebríčka.

Za toto volebné obdobie by malo zadlženie stúpnuť až o 30 miliárd eur. Napriek trom kolám konsolidácie za 7,5 miliardy eur predkladá minister financií rozpočet s deficitom na rovnakej úrovni ako predtým.

Tri kolá konsolidácie nedoručili očakávaný výsledok

Vláda si v roku 2024 sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol pohybovať na úrovni troch percent, teda na maastrichtských kritériách. Z vlastného cieľa postupne poľavovala – z troch percent na 3,5 a neskôr na 4,2 percenta. Napokon nepredložila konsolidačné opatrenia, a preto sa deficit dostane na päť a viac percent.

Podľa analytičky rozbili aj pravidlá rozpočtového provizória. To hovorí, že ak nie je schválený rozpočet, rozpočet z minulého roka sa delí na dvanásť dielov a každý mesiac sa môže použiť jedna dvanástina. Minister financií však dnes dostane právomoc minúť celý rozpočet do leta alebo do volieb.

Konsolidované miliardy sa dočítali len čiastočne

Z konsolidovaných 7,5 miliardy eur, čo predstavuje 5,2 percenta HDP, zostane podľa analytičky pri dlhodobejších efektoch len štvrtina. Časť opatrení bola podľa nej zlým zaúčtovaním, napríklad financovanie energodotácií z eurofondov, a mnohé opatrenia mali len dočasný charakter.

Pri štruktúre konsolidácie platí odporúčanie, že dva diely sa majú vysekať na výdavkoch a jeden diel získať na daniach. Na Slovensku to bolo podľa analytičky opačne – tri diely na daniach a príjmoch a jeden diel na výdavkovej strane, pričom niektoré výdavkové opatrenia boli len dočasné.

Priestor na zvyšovanie daní je vyčerpaný

Ďalšie zvyšovanie daní a odvodov z práce už podľa analytičky neprinesie vyššie daňové príjmy. Efektívna sadzba zaťaženia práce na Slovensku je 39,2 percenta, čo je piate najhoršie číslo v Európe; priemer je o štyri percentuálne body nižší.

Priemerný občan podľa nej nevníma odvody a celkovú cenu práce, keďže nevníma rozdiel medzi hrubou a superhrubou mzdou, teda nákladmi zamestnávateľa.

Mzdy vo verejnom sektore rástli rýchlejšie než v súkromnom

Výdavky na kompenzácie zamestnancov verejnej správy narástli za poslednú dekádu o približne tri percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov verejnej správy rozpočtujú v sume vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd.

Počet zamestnancov vzrástol zo 440-tisíc na 452-tisíc, osobné výdavky z 13,5 miliardy na 15,5 miliardy a priemerný mzdový výdavok z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzda vo verejnom sektore sa podľa analytičky rozišla s tou v súkromnom sektore okolo roku 2014 a odvtedy rastie výrazne rýchlejšie.

Slovensko je krehkou a jednostranne orientovanou ekonomikou

Na rozdiel od Talianska či Francúzska, ktoré sú veľkými ekonomikami a starými demokraciami, Slovensko je malá otvorená ekonomika na periférii. Tvorí 0,7 percenta európskej ekonomiky a má 5 miliónov obyvateľov. Na rozdiel od Talianska, kde je 66 až 68 percent dlhu interného, tvorí na Slovensku retail ani nie jedno percento, takže štát je závislý od vôle zahraničných finančných trhov.

Priemysel je jednostranne orientovaný, čo ukazuje príklad automobilky Volkswagen, ktorá má problém napríklad pri clách od Trumpa. Analytička hovorí o redukcii až tretiny pracovných miest, čo môže byť pre Slovensko smrteľná rana. Ekonomika musí viac diverzifikovať, no je to beh na dlhé trate. K tomu sa pridáva bremeno starnutia populácie, ktoré má Slovensko ešte len pred sebou.

Odporúčania pre ozdravenie rozpočtu

Analytická radí upratať rozdrobený daňový systém a zredukovať počet pásiem pri každej dani. Druhým krokom je zmena daňového mixu – znižovať dane z aktivity a viac zaťažovať pasivitu, teda spotrebu, majetok a negatívne externality ako alkohol, fajčenie a hazard.

Dlhodobo sú podľa nej jediným prorastovým opatrením investície do vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré sú na úrovni 0,5 až 0,9 percenta HDP. Pri majetkových daniach hovorí o zdaňovaní luxusného aj bežného majetku na základe reálnej ceny podľa cenových máp s podpornými schémami, ktoré zohľadnia príjmy domácností. Ďalej odporúča riešiť adresnosť pomoci, mzdové náklady verejnej správy a zrušiť neefektívne dotácie, ako sú energodotácie.

Konsolidácia sa bude týkať každého

Pri konsolidácii si podľa analytičky každý myslí, že sa má šetriť na tom druhom. Šetrenie sa však bude musieť týkať všetkých. Čím dlhšie sa konsolidácia odkladá, tým väčší problém krajina má.

Budúca vláda bude musieť do roku 2031 skonsolidovať celý objem budúcoročného deficitu, teda 7,5 miliardy eur, aby sa deficit za štyri roky dostal na 2,5 percenta.