Slovenská rarita má trpkú chuť. Prečo závislosť od zakladateľa ohrozuje rodinné firmy?
Slovenský unikát má horkú príchuť. Prečo závislosť od zakladateľa vystavuje rodinné firmy obrovskému riziku?
Rodinné firmy tvoria podľa odborných odhadov 60 až 65 percent všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku a výrazne podporujú rozvoj regiónov. Rozsiahly prieskum poisťovne UNIQA, ktorý vypracovala agentúra NMS, analyzoval ich reálny stav, hrozby, pripravenosť na krízy aj medzigeneračné vzťahy.
Nebezpečná závislosť od zakladateľa
V sektoroch high-tech a med-tech dosahuje podiel slovenských firiem na domácej ekonomike približne 12 percent, čo je najvyššia hodnota v Európe. Prieskum však odhalil kritickú zraniteľnosť v riadení. Celá tretina slovenských rodinných firiem priznala, že pri náhlom trojmesačnom výpadku majiteľa by prestala fungovať alebo by fungovala len s obrovskými ťažkosťami. Ďalšia tretina uvádza, že by to ich prevádzku zásadne obmedzilo. V susednom Česku rovnaký problém uvádza len štvrtina firiem.
Člen predstavenstva UNIQA Martin Rotkovský upozorňuje na rozdiel oproti korporátnemu svetu: „V rodinnej firme je jednoznačne určujúcim a kľúčovým prvkom človek. Vo veľkých korporáciách je človek oveľa ľahšie nahraditeľný, kým v rodinnom podniku je nepostrádateľnou súčasťou celého denného fungovania.“ Až 75 percent majiteľov je presvedčených, že firmu dokážu odovzdať novému vedeniu v priebehu šiestich mesiacov, no prax ukazuje, že proces trvá dva až sedem rokov.
Najväčšou hrozbou sú ľudia, nie AI
Kým globálne médiá zdôrazňujú hrozby umelej inteligencie či klimatických zmien, pre slovenské rodinné podniky sú najpálčivejšie problémy v oblasti ľudských kapacít a udržania kľúčových zamestnancov. Analytik NMS Michal Mislovič potvrdzuje: „To, čo firmy skutočne trápi na dennej báze, sú ľudia – nájsť spoliehavých zamestnancov, udržať si ich a nastaviť funkčný systém riadenia s rozumným balansom medzi prácou a rodinou.“
S tým súvisí aj fenomén neohlásených absencií, takzvaný „no-show-up“ efekt. V každej tretej rodinnej firme na Slovensku sa tento stav stáva minimálne raz do mesiaca. Týka sa najmä firiem odkázaných na sezónne práce, ako sú vinohradníci, poľnohospodári či gastronómovia.
Krízové plány a generačná výmena
Až 93 percent rodinných firiem uvádza, že chce mať svoje riziká pokryté čo najširšie. Pri požiaroch či živelných pohromách sa však majitelia sústreďujú na obnovu budov a nákup strojov, pričom zanedbávajú poistenie prerušenia prevádzky. Konkrétny krízový plán pre prípad výpadku majiteľa má vypracovaný len 36 percent rodinných firiem. Z firiem, ktoré už majú vybraný plán nástupníctva, má len 27 percent tento plán oficiálne spísaný.
Pri výbere nového lídra až 85 percent firiem volí nástupcu výhradne z okruhu vlastnej rodiny. Až 61 percent zamestnancov v rodinných podnikoch pociťuje existenciu takzvaného skleneného stropu. Expertka na rodinné podnikanie Erika Matwij zdôrazňuje: „Priezvisko môže byť legitímnou vstupenkou do vlastníckej štruktúry, ale nikdy by nemalo byť automatickou vstupenkou do manažérskej a riadiacej funkcie.“
Work-work balance a rodinné rady
V rodinných firmách tradičný koncept work-life balance prakticky neexistuje, nahradil ho takzvaný work-work balance, kedy sa pracovné témy prenášajú k večernému stolu či na rodinné oslavy. Dlhodobé štatistiky ukázali, že nezvládnuté osobné roztržky bývajú hlavným dôvodom až 70 až 80 percent rozpadov rodinných firiem. Až 85 percent majiteľov je presvedčených, že ich nezhody vo firme nikto nespozoruje, no 60 percent zamestnancov potvrdzuje, že napätie okamžite vnímajú.
Erika Matwij vidí riešenie v založení rodinných rád: „Rodinná rada musí byť bezpečným miestom, kde si členovia rodiny vyčistia emócie, nastavia pravidlá a rozprávajú sa bez obviňovania či skákania do reči.“ Martin Rotkovský na záver zdôrazňuje potrebu racia a strategického plánovania: „Mnoho vecí sa neurobí samo od seba a na výpadok kľúčových osôb či odovzdanie firmy sa treba systematicky pripraviť.“
