Slovensko je unikát: majetkové nožnice sa privierajú len v 9 krajinách

Slovenskí milionári neschudobneli, ukazuje správa. Podiel najbohatších na majetku však klesá

Slovensko patrí medzi deväť krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku najbohatšej desatiny obyvateľstva za posledných 20 rokov zmenšil. Vyplýva to z najnovšej správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz. Tento štatistický výsledok však neznamená, že slovenskí milionári schudobneli. Odborníci upozorňujú, že ide o relatívny ukazovateľ, ktorý nezohľadňuje nehnuteľnosti.

Podľa ekonómov a finančných analytikov oslovených k tejto téme je pokles podielu najbohatších desiatich percent na celkovom finančnom majetku dôsledkom rýchlejšieho rastu majetku ostatných skupín obyvateľstva. Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, uviedol, že z poklesu podielu top 10 % priamo nevyplýva, že slovenskí milionári schudobneli. „Sám osebe znamená len to, že sa finančná pozícia ostatných skupín vyvíjala relatívne priaznivejšie než pozícia tejto najmajetnejšej skupiny,“ vysvetlil.

Allianz meria iba čisté finančné aktíva, teda vklady, cenné papiere, poistné a penzijné aktíva mínus dlhy. Nezarátava hodnotu nehnuteľností. Na Slovensku pritom domácnosti držia veľkú časť bohatstva práve v nehnuteľnostiach. Podľa štúdie Eurofound z roku 2025 tvoria nehnuteľnosti v skupine 20 % najmenej majetných až 75,9 % hrubých aktív, v skupine 20 % najmajetnejších je to 78,2 %. Pretože nehnuteľný majetok je rozdelený rovnomernejšie než finančný, vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností prispieva k relatívne nízkej majetkovej nerovnosti na Slovensku.

Štúdia Eurofoundu ukazuje, že Gini index celkového čistého majetku je na Slovensku 0,51, čo je najnižšia hodnota spomedzi 22 skúmaných krajín EÚ. Pre porovnanie, v Nemecku dosahuje 0,73. Najbohatších 5 % ľudí na Slovensku vlastní približne 25 % majetku, kým v Nemecku je to 41 %. Aj bohatstvo uložené v bývaní je rozdelené pomerne rovnomerne.

Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave upozornil, že najbohatšia desatina môže mať oveľa viac majetku než pred 20 rokmi, hoci jej podiel na celkovom koláči klesol. „Dôvodom zníženia podielu môže byť zvýšenie majetku ostatných skupín obyvateľstva. Za vývojom vidím skôr príbeh, že ostatné skupiny obyvateľstva dobiehali bohatších rýchlejšie,“ skonštatoval.

Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, zdôraznil, že pokles podielu najbohatších desiatich percent neznamená, že bohatí Slováci prišli o majetok. „Znamená to najmä to, že finančný majetok ostatných domácností rástol za posledné dve desaťročia relatívne rýchlejšie. Inými slovami, koláč sa zväčšoval, ale jeho väčšia časť postupne pripadala aj domácnostiam mimo najbohatšej desatiny,“ povedal.

Podľa Jána Košča, ekonomického analytika Konfederácie odborových zväzov, treba byť pri interpretácii opatrný. „To, čo zmeral Allianz, sa nedá interpretovať tak, že milionári schudobneli. Ide o relatívny ukazovateľ. Ak ich podiel na celkových finančných aktívach klesne napríklad z 50 na 44,5 %, pokojne môže ich majetok nominálne ďalej rásť – len celkový finančný majetok ostatných skupín rastie rýchlejšie,“ uviedol.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, pripomenul, že do najbohatších 10 % na Slovensku nepatria zďaleka len milionári, ale aj ľudia s nižšou úrovňou finančného majetku. Zároveň upozornil, že Slovensko má dlhodobo jednu z najrovnomernejších distribúcií príjmov v Európe. Giniho koeficient disponibilných príjmov dosahoval v roku 2024 na Slovensku 21,7 bodu oproti priemeru EÚ 29,4, čo bola najnižšia hodnota v Únii.

Búlik tiež poukázal na rast druhého dôchodkového piliera, ktorý podľa neho vysvetľuje rast majetku aj mimo najbohatšej desatiny obyvateľstva. K 11. septembru 2026 bol v druhom pilieri majetok takmer 22 miliárd eur. Len od januára do augusta 2026 sa majetok zvýšil o 2,9 miliardy eur, z toho 2,1 miliardy predstavovalo investičné zhodnotenie.

Dominik Hapl, hlavný analytik Across Private Investments, pripomenul, že začiatkom 90. rokov si státisíce Slovákov odkúpili štátne a družstevné byty za symbolické ceny. Vďaka tomu má dnes Slovensko vyše 90 % mieru vlastnenia nehnuteľností, čo je jedna z najvyšších hodnôt na svete. Rast cien nehnuteľností za posledných 20 rokov tak automaticky zdvihol majetkovú základňu drvivej väčšiny populácie.

Ondrej Greguš, analytik spoločnosti XTB, doplnil, že nižšia majetková koncentrácia automaticky neznamená vysokú životnú úroveň. „Slovensko môže mať majetok rozdelený relatívne rovnomerne, ale zároveň ho môžu mať domácnosti v absolútnom vyjadrení menej než domácnosti v bohatších krajinách,“ uzavrel.