Branislav Gröhling kritizuje rastúcu teatrálnosť v parlamente
Branislav Gröhling kritizuje teatrálnosť v slovenskom parlamente
Predseda SaS Branislav Gröhling sa ostro vyjadril voči rastúcej teatrálnosti v slovenskom parlamente. Uviedol, že Národná rada by mala fungovať ako miesto faktov a argumentov, nie divadelných scén. Gröhling to povedal v rozhovore pre TASR, reagujúc na nedávne udalosti z decembrovej schôdze, počas ktorej sa poslanci opozície otvorene vyjadrili proti novele Trestného zákona.
V rámci predmetnej schôdze sa objavili zrejmé prejavy nesúhlasu, ako pískanie a skandovanie slova „hanba“ zo strany opozície, najmä od poslancov z klubu PS a Slovensko – Za ľudí. Tieto akcie považoval Gröhling za neprijateľné a dodal, že kritiku je potrebné vzniesť výhradne prostredníctvom argumentov, nie fyzických konfliktov alebo teatrálnych scén.
Napätie v parlamente
V som prostredí, kde sa má diskutovať o dôležitých zákonoch, namiesto slova a fakty, sa vyhrotili aj konflikty medzi poslancami. Gröhling sa obrátil na svojich kolegov s jasným odkazom: „My v SaS sa nebudeme biť, ale budeme drzí a jasne pomenovať, že nám tu vládne mafia.“ Týmto naznačoval, že snáď aj vo vode politických sporov by mala prevládať vecná diskusia, ktorá prinesie reálne výsledky pre občanov.
Opoziční poslanci počas spomínanej schôdze nesúhlasili s niektorými navrhovanými zmenami a vyjadrili sa k nim veľmi emotívne. Gröhling vníma potrebu vrátiť sa k rozumnej diskusii a zbaviť sa vzdušných fajčiarov, ktorí skôr predvádzajú divadlo, než aby sa zaoberali vážnymi otázkami zákonodarného procesu.
Situácia z pohľadu opozície
Hlasovanie o novele Trestného zákona sa stalo svetlom potýčok a skandovania, kde sa opozícia snažila vyvodiť zodpovednosť za navrhované zmeny. Je celkom prirodzené, že v takýchto napätých situáciách sa vyhrotí atmosféra doslova na ostrie noža, ale otázka je, či sú takéto divadelné výstupy naozaj relevantné.
Nie je to len otázka politického prostredia, ale aj odrazu stavu v spoločnosti, ktorá má právo očakávať, že jej zástupcovia budú konať kompetentne a s vážnosťou. Dôležité je aj dodať, že Gröhlingova kritika sa týka nielen svojich kolegov z parlamentu, ale i celkovej politickej kultúry, kde by mali prevládať argumenty a diskusia založená na faktoch.
Plne si uvedomujeme, že práca v parlamente nie je jednoduchá a nie vždy sa dá vyhnúť emocionálnym reakciám. Avšak, ak sa politici nebudú schopní priniesť konštruktívne návrhy a predovšetkým diskutovať bez zbytočného cirkusu, pravdepodobne odradia voličov a znemožnia efektívne legislatívne procesy.
Gröhling svojimi slovami ponúka nový pohľad na to, ako by sa politická scéna mala zmeniť, a možno je čas na hlbokú introspekciu, či sa v parlamente skutočne diskutuje o dôležitých otázkach, alebo sa len vytvárajú divadelné výstupy pre divákov.
