Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná

Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná

Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy. Počas misie bol svedkom situácií, ktoré opisuje ako nepredstaviteľné. Aj keď by oficiálne malo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Izrael pokračuje v útokoch na Gazu a násilie pokračuje aj na okupovanom Západnom brehu.

V rozhovore pre Aktuality hovorí o tom, ako dnes funguje zdravotníctvo v Gaze, prečo ani fungujúca nemocnica nemusí byť schopná poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť, prečo môže jeden liter motorového oleja rozhodovať o fungovaní odsoľovacej stanice a s akými zdravotnými problémami sa stretávajú deti.

V roku 2024 mal Havlíček na starosti projekt poskytovania primárnej starostlivosti pre pacientov, ktorí prišli o zázemie svojich praktických lekárov. Tím sa venoval chronickým pacientom, akútnym stavom aj popôrodnej starostlivosti v nemocnici al-Emiráty, ktorá bola v tom čase jedinou funkčnou pôrodnicou v Gaze.

Najčastejšími problémami boli infekcie dýchacích ciest u detí žijúcich v stanoch, kožné ochorenia v dôsledku nedostatku vody na hygienu a neskôr podvýživa dospelých a akútna podvýživa detí.

Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, teda menej než polovica, a žiadna nefunguje na sto percent. Chýba zdravotnícky materiál, základné vybavenie aj infraštruktúra. V Gaze nefunguje systematické zásobovanie pitnou vodou.

Havlíček uvádza, že cena motorového oleja sa v Pásme Gazy vyšplhala na vyše 1000 eur za liter. Bez neho nemôžu bežať naftové generátory, ktoré poháňajú odsoľovacie stanice. Keď pre generátor nebol olej, prevádzku odsoľovacej stanice museli úplne zastaviť a kapacita distribučnej siete poklesla približne na polovicu.

Humanitárna pomoc vrátane liekov je podľa Havlíčka nedostatočná. Na jeseň minulého roka došla všetka sterilná gáza a začala sa používať nesterilná, ktorú sa kolegovia snažili sterilizovať. Nedostávajú sa ani invalidné vozíky či barly, čo limituje následnú starostlivosť o zranených.

Do Gazy sa nedostávajú základné suroviny ako múka, ryža či olej. Medzi potravinami sú skôr vysoko priemyselne spracované výrobky. Rozvíjajúcu sa podvýživu u detí začali registrovať už v zime roku 2024 po prvej veľkej blokáde. Hladujúce deti znamenajú oneskorenie fyzického aj mentálneho vývoja, podľa miery poškodenia môže ísť aj o nezvratné následky.

Havlíčka najviac prekvapil neustály zvuk dronov, lietadiel, helikoptér, ozveny streľby a výbuchov. Prekvapilo ho aj to, že rok po uzavretí prímeria sa takmer nič nezmenilo. Podľa jeho slov sa v Gaze stále strieľa, dva milióny obyvateľov sa tiesnia v utečeneckých táboroch na tretine pôvodného územia a tímy Lekárov bez hraníc denne ošetria jednotky až desiatky zranených.

Izrael vybudoval v Pásme Gazy takzvanú žltú líniu a strieľa po ľuďoch, ktorí sa pohybujú v jej blízkosti. Zásobovanie sa nezmenilo a humanitárni pracovníci nie sú do Pásma Gazy vpúšťaní. Lekári bez hraníc nie sú jedinou organizáciou, ktorá dostala výpoveď z tohto územia, bolo ich 36.

Havlíčkovi utkvel v pamäti prípad spolupracovníka, skladníka v lekárni. Dom jeho rodiny označený logom Lekárov bez hraníc dostal priamy zásah strelou z tanku a vypukol v ňom požiar. Zomreli dve ženy, ďalšie dve utrpeli masívne popáleniny. Kolega prišiel o manželku aj matku. Na druhý deň napriek tomu prišel do práce pomáhať ostatným.

Z praxe ho najviac zasiahlo približne dvojročné dievčatko s popáleninou cez celý chrbát, do ktorej sa dostala infekcia pseudomonádou. Každý preväz bol spojený s obrovskou bolesťou. Pre celú poľnú kliniku mali na bližšie neurčený čas posledných päť ampúl morfínu, ktorý dievčatku pri preväzovaní podávali.

Najväčším problémom obyvateľov Gazy je podľa Havlíčka to, že nevidia svoju budúcnosť. Pred rokom bolo uzavreté prímerie, ale nemohli sa vrátiť na miesta, kde predtým žili, začať s obnovou a reštartom svojich životov. Stále žijú v režime utečencov v núdzových prístreškoch.

Komunikácia s izraelskou stranou prebiehala prostredníctvom agentúry COGAT, ktorej sa hlásia všetky pohyby vozidiel a konkrétne osoby. S palestínskou správou sa rokovalo v humanitárnych klastroch na pôde OSN. Každý deň sa riešila iná oblasť pomoci – dodávky paliva, vody alebo zdravotníctvo.

Humanitárnu katastrofu v Gaze by podľa Havlíčka reálne zmiernilo umožnenie prístupu humanitárnym organizáciám a otvorenie hraníc pre zásobovanie humanitárnym materiálom. Najdôležitejší je však tlak medzinárodného spoločenstva, aby Izrael prestal predstierať, že dodržiava prímerie a že má na politickej úrovni záujem vyriešiť tento konflikt skutočne humánnym spôsobom.