Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. Zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je však tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne prerastie cez hlavu. Komentár mal byť pôvodne o výmene ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorá sa zmenila na telenovelu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil, akoby mal Andrejovi Dankovi obetovať svojho jediného syna. Niektorí komentátori tvrdia, že Taraba spĺňa Ficovu predstavu o nástupcovi. Minister označil možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu“ a Kuffa tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Taraba využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu. Ako autonómny poslanec môže narobiť problémy, no svoju autonómiu si zrejme nechá na zákony SNS či Rudolfa Huliaka. Na kľúčové priority Smeru a Roberta Fica nesiahne.
Premiér bude jeho hlas potrebovať na rozpočet. Ak Fico nerezignoval na domácu politiku, buď má podporu zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať. Neočakávame krajné riešenia, ako spájanie hlasovania o rozpočte a dôvere vlády.
Napriek tomu si myslíme, že Fico uprednostní niekoho známeho a overeného zo Smeru pred vypočítavým sólistom. Teraz ide o zákon roka.
Ani premiér nechce riskovať
Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery vláde.
Nie je isté, či Taraba a spol. budú môcť zdvihnúť ruky za návrh vlády. Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter má pravdu, že vyrovnaný rozpočet je formalita. No je to formalita predpísaná ústavným zákonom.
Ak vláda predloží deficitný rozpočet a opozícia ho napadne, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu do rozpočtového provizória. Richter tvrdí, že si ho nevedia predstaviť. Nikto nechce ísť do takéhoto rizika. Je zodpovednosťou Fica netlačiť na Ústavný súd.
Najrozumnejšie by bolo, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd a požiadala o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Asi by sa dozvedela, že musí predložiť vyrovnaný rozpočet. Ficovi sa to oplatí.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by z vlády sňal politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Poznáme zdržanlivosť súčasných košických sudcov pri zasahovaní do právomocí Národnej rady. Pri posudzovaní rozpočtu na rok 2025 uviedli, že si uvedomujú riziko „judicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach“.
V tom istom judikáte konštatovali, že Ústavný súd nemôže posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu“. Veríme, že by poslancom vytvorili priestor schváliť deficitný rozpočet. Vládny vlk by bol sýty a ovca ústavnosti ako-tak celá. Škoda, že to Fico neurobí.
Neriešiteľný Ficov problém
Tretí problém súvisí s rozpočtom. Máme politickú stránku, rozkladajúcu sa koalíciu a kľúčový hlas Tomáša Tarabu. Právnou stránkou je pravdepodobný zásah Ústavného súdu. Ekonomickým aspektom je telenovela okolo transakčnej dane.
Raz bola nezrušiteľná, potom premiér nariadil jej zrušenie a vysmial sa, že očakáva nebývalý rast. Teraz sa rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť. Ak problémy dlho neriešite, hrozí, že sa strápnite.
Daň z finančných transakcií je symbolom toho, že vláde je všetko jedno. Koalícia nedokáže zladiť vnútorný rozpad, neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka.
Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast. Ani keby mala koalícia pevnú väčšinu a bola fiškálne zodpovedná, nedokázala by to.
Právny štát oslabuje, spochybňuje alebo ignoruje zámerne, programovo a úspešne. Ficove tri problémy sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: toho, že táto koalícia vôbec vznikla a stále funguje aspoň tak, aby sa mohla tváriť, že riadi štát.
