Ekonóm prednášal dánskej kráľovnej: vyvážené fakty o migrácii pomáhajú odzbrojiť radikálov
Vyvažené fakty o migrácii pomáhajú odzbrojiť radikálov
Ľudia musia mať pocit, že im hovoríte pravdu. To sa podľa profesora ekonómie Jeana-Roberta Tyrana nedá dosiahnuť jednostranným pretláčaním len jednej verzie reality. Profesor na Viedenskej univerzite desaťročia skúma, ako sa ľudia rozhodujú, a venuje sa aj tomu, ako otázka migrácie vplýva na radikálnu pravicu.
Výskum ukázal rozdiel medzi jednostrannými a vyváženými informáciami
Tyran a jeho tím pracovali s reprezentatívnou vzorkou obyvateľstva, ktorú náhodne rozdelili do skupín. Prvej skupine predložili len negatívny záver empirickej štúdie o vplyve imigrantov na sociálny štát v Rakúsku. Pravicoví voliči, ktorí už boli proti imigrácii, sa vo svojom presvedčení utvrdili a ich postoj sa ešte viac zradikalizoval.
Druhej skupine ukázali len pozitívny záver tej istej štúdie. U pravicových voličov to nevyvolalo žiadnu zmenu názoru, informáciu odmietli ako nedôveryhodnú.
Tretej skupine odprezentovali fakty vyvážene – oba závery štúdie, teda že za určitých okolností môžu byť imigranti záťažou, no v iných ohľadoch kľúčovým prínosom. Radikálnejší voliči začali imigráciu podporovať viac. Dôvodom bola dôvera, že vedci nie sú ideologickí fanatici, keďže ukazujú obe strany mince.
Ponaučenie pre médiá
Podľa Tyrana je ponaučením nielen pre vedu, ale najmä pre médiá, že ak chcú deradikalizovať spoločnosť, potrebujú vyvážené a dôveryhodné spravodajstvo. Ľudia musia veriť, že im hovoríte pravdu, a to sa nedá dosiahnuť jednostranným pretláčaním len jednej verzie reality.
Migrácia ako globálny fenomén
Výskum sa zameriava na radikálnu pravicu, ktorá je dnes podľa Tyrana globálnym fenoménom – od Spojených štátov cez Latinskú Ameriku až po Európu, vrátane Rakúska, kde má strana FPÖ podporu okolo 30 percent. Kľúčovou témou týchto hnutí je imigrácia.
Väčšina štúdií podľa profesora ukazuje, že imigrácia je vo všeobecnosti prospešná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o lepšiu alokáciu zdrojov. Závisí to však od konkrétnych okolností. Ak naraz príde obrovská vlna imigrantov, predstavuje to extrémnu výzvu, najmä ak ich kvalifikácia nezodpovedá potrebám trhu.
Dánsko, Kanada a Singapur
Dánsko je podľa Tyrana špecifické tým, že bolo historicky etnicky mimoriadne homogénne a malo štedrý sociálny systém fungujúci na základe silných spoločenských noriem. Keď do tohto prostredia začali prichádzať ľudia z odlišných kultúr, vyvolalo to napätie. Výsledkom bolo, že Dánsko zaviedlo jedny z najprísnejších imigračných zákonov v Európe, no zároveň prišlo s tvrdou aktívnou politikou trhu práce – ak sa človek nenaučí jazyk, stráca nárok na sociálne dávky.
Za dobrý príklad racionálne riadenej imigrácie považuje Kanada alebo Singapur, ktorý je z humanitárneho hľadiska mimoriadne prísny, ale ekonomicky veľmi úspešný.
Kultúrne obavy prevládajú
Výskumy podľa Tyrana naznačujú, že kultúrne faktory vyvolávajú podstatne väčší strach než ekonomické. Hoci v debatách rezonujú obavy zo znižovania miezd či zdražovania nájmov, ľudí oveľa viac emotívne zasahujú kultúrne rozdiely.
Skutočným dlhodobým problémom imigrácie však podľa neho nie je len to, koho pustíme dovnútra, ale ako zorganizujeme hostiteľskú spoločnosť, aby týmto ľuďom dala správne motivácie. Hostiteľská spoločnosť im musí dať nielen príležitosti, ale aj dôvod byť na novú krajinu hrdí.
Migráciu treba riadiť a kontrolovať
Tyran si myslí, že nemôžeme mať úplne otvorené hranice. Vzhľadom na existenciu štedrého sociálneho štátu a obrovské globálne nerovnosti by nás to z ekonomického hľadiska zničilo. Migrácia sa musí riadiť a kontrolovať.
Zároveň je podľa neho kľúčové, aby sa tí, ktorí prídu legálne, cítili vítaní. Samozrejmosťou by malo byť ocenenie ich práce a nulová tolerancia voči rasizmu. Z dlhodobého inštitucionálneho hľadiska je najdôležitejšie odstrániť štrukturálnu diskrimináciu.
