EÚ predstavila novú stratégiu pre Arktídu, zameria sa na bezpečnosť a vplyv Ruska a Číny
Európska únia predstavila novú stratégiu pre Arktídu so zameraním na bezpečnosť a ochranu pred vplyvom Ruska a Číny
Európska únia zásadne mení svoj prístup k Arktíde. Na rozdiel od stratégie z roku 2021, ktorá sa sústredila na ekológiu a vedu, nová koncepcia reaguje na geopolitickú rivalitu a hrozby zo strany Ruska a Číny.
EÚ v utorok predstavila novú stratégiu pre Arktídu. Jej súčasný dokument z roku 2021 kládol hlavný dôraz na boj proti zmene klímy, ochranu životného prostredia a vedeckú spoluprácu, nová stratégia sa pod vplyvom aktuálnych udalostí zameriava na bezpečnosť, obranu a geopolitickú rivalitu. V regióne majú svoje záujmy aj Rusko, Čína a Spojené štáty.
Von der Leyenová: Musíme konať a zmeniť náš strategický postoj
„Keď vidíme, že suverenita, územná celistvosť a pravidlá, na ktorých spočíva stabilita v regióne, už nemožno považovať za samozrejmosť, musíme konať a zmeniť náš strategický postoj,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že Arktída sa stala frontovou líniou globálneho mocenského súperenia. „Prístup k arktickým vodným cestám a prírodným zdrojom je v strategickom záujme EÚ,“ vyhlásila. „S cieľom chrániť naše záujmy posilňujeme kapacity v oblasti monitoringu, infraštruktúry, vojenskej mobility a obranných technológií odolných voči drsným klimatickým podmienkam,“ uviedla Kallasová.
Ochrana podmorských káblov
Medzi plánované opatrenia patrí zlepšenie ochrany podmorských káblov a inej kritickej infraštruktúry, posilnenie schopnosti EÚ pôsobiť v extrémnych arktických podmienkach a posilnenie flotily európskych ľadoborcov.
EÚ chce zriadiť centrum na monitorovanie, ochranu a opravy podmorských komunikačných káblov v Severnom Atlantiku a Arktíde. Existuje totiž podozrenie, že ruské ponorky plánujú sabotáže niektorých častí podmorskej infraštruktúry v tejto oblasti. Finančné prostriedky EÚ by sa vynaložili aj na kamery, senzory a satelity na detekciu potenciálnych hrozieb. Zároveň má Európska komisia v úmysle „podporiť vybudovanie suverénneho, bezpečného a odolného podmorského kábla“, ktorý by priamo spájal Grónsko s EÚ.
Stratégia zdôrazňuje, že EÚ sa nesnaží prisvojiť si Arktídu. Nemá tam v úmysle ťažiť ropu ani plyn a odmieta nakupovať fosílne palivá, ktoré sa tam ťažia, ani od svojho partnera Nórska.
Trumpov záujem o Grónsko
Do Arktídy zasahujú severné časti Švédska a Fínska a žije tam asi 500-tisíc občanov EÚ. Súčasťou Arktídy je aj Grónsko, autonómna oblasť Dánska, ale nie je súčasťou EÚ. Americký prezident Donald Trump začiatkom tohto roka požadoval prevzatie kontroly nad Grónskom s argumentom, že ide o národnú bezpečnosť USA, a nevylúčil ani použitie sily. Washington však s predstaviteľmi Dánska a Grónska nakoniec uzavrel dohodu o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na ostrove.
Stratégia tiež predstavuje nový rámec politickej spolupráce pre partnerov s podobnými názormi, menovite Nórsko, Island, Britániu, Kanadu a Spojené štáty. USA však dokument spomína iba minimálne a viac zdôrazňuje spoluprácu s Kanadou. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ EÚ reportérom v Bruseli prezradil, že EÚ sa obáva Ruska, ktoré by sa mohlo po vojne na Ukrajine začať viac sústrediť na Arktídu.
