Fico spochybňuje článok 5, Slovensko nemusí byť v NATO, tvrdí bývalý estónsky prezident

Fico spochybňuje článok 5, Slovensko nemusí byť v NATO, tvrdí bývalý estónsky prezident

Ilves: Ak Fico neverí v článok 5, Slovensko nemusí byť v NATO

Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves varuje, že Európa stále podceňuje rozsah ruskej hrozby a nie je dostatočne pripravená čeliť jej dôsledkom. Upozorňuje pritom aj na rozdielne postoje členských štátov Európskej únie k Moskve, ktoré spoločný postup komplikujú.

Zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí vyjednávači rokujú v Abú Zabí pod dohľadom Spojených štátov, Európska únia rieši, koho má vyslať ako svojho zástupcu na rokovania s Vladimirom Putinom. Európania tak riskujú, že o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu sa bude rozhodovať bez ich priamej účasti.

Rozdielny prístup k Moskve

Výraznou prekážkou je aj rozdielny prístup jednotlivých členských štátov k Moskve. Slovenský premiér Robert Fico udržiava kontakty s Vladimirom Putinom a hovorí o pragmatických vzťahoch s Ruskom. To podľa Ilvesa európsku jednotu výrazne sťažuje. Riešením by podľa neho mohlo byť aj zrušenie práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie.

Ilves zároveň upozorňuje, že Európa stále podceňuje rozsah ruskej hrozby. Podľa neho sa za slovným spojením hybridná vojna často skrýva neochota pomenovať skutočnosť. Rusko podľa neho útočí na európske krajiny rôznymi spôsobmi a Európa by mala na tieto kroky reagovať oveľa dôraznejšie. Navrhuje napríklad zákaz vstupu ruských turistov, prísnejšie sankcie či dokonca odvetné hackerské útoky.

Kritika amerických návrhov

V rozhovore bývalý estónsky prezident kritizuje aj návrhy amerického vyslanca Jareda Kushnera a vysvetľuje, prečo by sa Európa nemala spoliehať na prípadnú zmenu zahraničnej politiky USA po voľbách do Kongresu. Hovorí aj o budúcnosti NATO či vojne na Ukrajine. „Nie sme pripravení ani na hybridnú vojnu, nieto ešte na vojnu v plnom rozsahu,“ varuje Ilves.

Ilves považuje ruské útoky za štátny terorizmus. Podľa neho by Európa mala tieto útoky brať oveľa vážnejšie, pretože budú pokračovať dovtedy, kým nedôjde k udalosti s hromadným počtom obetí. Až vtedy sa možno ľudia preberú, ale zatiaľ sa tak nestalo.

Kushnerov návrh označuje za prejav úplnej historickej a diplomatickej negramotnosti. V podstate podľa neho hovorí, že Európa by mala urobiť niečo, čo už robí od roku 1975 a od roku 1990 aj v rámci KBSE, neskôr OBSE, a prostredníctvom Parížskej charty. Základné princípy vždy porušovalo Rusko. Teraz pritom Rusko žiada bezpečnostnú dohodu, hoci takéto dohody existujú už desaťročia. Problém je v tom, že Rusko ich všetky porušilo a nechce sa nimi riadiť.

Fico a článok 5

Na otázku, či môže byť Európa jednotná, ak je jej súčasťou krajina ako Slovensko, ktorej premiér Robert Fico navštevuje Vladimira Putina a presadzuje pragmatickejší vzťah k Rusku, Ilves odpovedá, že to situáciu určite sťažuje. Aj preto podľa neho treba uvažovať o dvoch možnostiach. Prvou je zrušenie práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktoré je v súčasnosti zakotvené v Lisabonskej zmluve. Druhou možnosťou je pretvoriť Európsku úniu bez krajín, ktoré blokujú jej suverenitu.

Ilves reaguje aj na Ficov komentár, v ktorom slovenský premiér povedal, že nemá záujem o článok 5 Severoatlantickej zmluvy. „Nuž, dobre, tak odíďte. My o článok 5 záujem máme. Môžete odísť, pán Fico,“ uvádza Ilves. Ak krajina v NATO vyhlási, že neverí v článok 5, alebo ak jej líder hovorí, že jeho krajina v tento článok neverí, riešenie je podľa neho jednoduché. Nemusí byť súčasťou Aliancie.

Postoj Spojených štátov

Ilves upozorňuje, že počas nasledujúcich dvoch rokov a dvoch mesiacov bude zahraničná politika USA naďalej úplne v rukách výkonnej moci, teda Bieleho domu, a nie Kongresu. Kongres má na zahraničnú a obrannú politiku len minimálny vplyv. V skutočnosti má predovšetkým právomoc rozhodovať o rozpočte, nemá však skutočné právomoci, aké majú parlamenty v iných krajinách, aby určoval smerovanie zahraničnej politiky. Preto by sme mali byť opatrní. Hoci môžeme byť všetci optimistickí, pokiaľ ide o zmenu a vznik proukrajinskej väčšiny v Kongrese USA, neznamená to, že sa zahraničná politika Spojených štátov automaticky stane proukrajinskou.

Na otázku, či sa Európania majú obávať, že Rusko podnikne niečo závažnejšie než doterajšie hybridné útoky, Ilves odpovedá áno. Ako konečný cieľ vojny na Ukrajine vidí návrat k hraniciam, ktoré Rusko oficiálne uznalo v roku 1991, a rešpektovanie Budapeštianskeho memoranda, ktoré sa týka územnej celistvosti Ukrajiny a ktoré Rusko podpísalo. Zároveň však dodáva, že sa nikdy nemôžete spoľahnúť na nič, čo podpísalo Rusko.