Fico už luxus neskrýva: Od sociálnej demokracie k oligarchii
Od sociálnej demokracie k vládnucej oligarchii: Prečo už Fico neskrýva luxus?
Kým sa opozícia hádala o novembrové tribúny, premiér demonštroval chorvátsky luxus. Zatiaľ čo Slovensko trápi rozvrat verejných financií a stúpajúci dlh, premiér už zjavne nechce skrývať svoj luxus.
Kým sa opozičné strany verejne dohadujú, kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra ’89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska. Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede.
Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí. I toto je krajina, v ktorej sa záujmy občana z hľadáčika politikov celkom vytratili a namiesto zmysluplnej alternatívy k papalášizmu a nekompetentnosti vládnej moci sa čoraz viac šíri skepsa, frustrácia a pocit bezmocnosti.
Ako sa zo sociálnej demokracie zrodila vládnuca oligarchia
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho už za súčasným vedením Smeru nestoja akcionári strany, ako o nich hovoril Jaroslav Haščák. Jediným akcionárom je Robert Fico, prípadne niekto z okruhu ľudí, ktorí spolu s ním vládnu štátu. Fico si podľa Bárdyho vytvára vlastnú oligarchickú skupinu, čo je vidieť na manažéroch na Úrade vlády a v ďalších štruktúrach, z ktorých sa stávajú milionári.
Bárdy pripomína aj Ficov výrok z obdobia pred voľbami, ktorými sa prvýkrát dostal k moci ako premiér. Mečiarovi vtedy priamo do očí povedal, že je v štátnych službách od roku 1992, kým Mečiar od roku 1990, a že by musel žiť ako korytnačka 250 rokov, aby v štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako Mečiar hovorí. Išlo o slová v súvislosti s vilou Elektra. Neskôr bola jedna z prvých koaličných rád vlády s Mečiarom a Slotom práve v Elektre.
Podľa Bárdyho je témou aj frustrácia z toho, že Fico nemôže so svojím majetkom otvorene vyjsť a povedať, že je jeho. Namiesto toho musí hovoriť, že si ho požičal alebo dostal darom. Ako príklad uvádza, že Robert Kaliňák plnohodnotne užíva svoj majetok a nemusí sa za nič hanbiť.
Prečo majetok voličom neprekáža
Bárdy upozorňuje, že na Slovensku žije v príjmovej chudobe alebo sociálnom vylúčení takmer 900-tisíc ľudí a priemerná mzda a medián sa pohybujú okolo 1000 eur čistého. Títo ľudia podľa neho tlieskajú človeku, ktorý im odkazuje, že si lieta tryskáčom do Chorvátska a vozí sa na luxusných autách, na ktoré si v živote nezarobia.
Podľa Bárdyho to svedčí o tom, že ich nezaujíma ekonomická situácia a kvalita života. Prirovnáva to k situácii, keď sa Rusi pýtajú, prečo nevolia opozíciu voči Putinovi. Hovorí o ruskom scenári, keď sa mocnému dožičí, lebo je to dôkaz jeho moci. Druhou vecou je podľa neho to, že ich politik reprezentuje v iných hodnotách než v ekonomicky kvalitnejšom živote.
Opozícia a spoločná tribúna
Bárdy sa v rozhovore venuje aj hádke opozičných lídrov o to, kto bude stáť na novembrových tribúnach. Pripomína, že pri vzniku Modrej koalície a neskôr koalície SDK išlo o konkrétnu prácu expertov z rôznych strán, ktorí riešili napríklad reprivatizáciu Nafty Gbely alebo Kúpeľov Sliač, amnestie Vladimíra Mečiara či nastavenie ekonomiky vrátane rovnej dane.
Podľa Bárdyho dnes ľudia nečakajú len na spoločnú tribúnu, ale rok pred voľbami očakávajú alternatívu a chcú vedieť, čo politici budú robiť po voľbách, ak vyhrajú. Opoziční politici však podľa neho nie sú schopní dohodnúť sa ani na tom, kto bude spolupracovať. Ako príklad uvádza, že by bolo pre strany PS, KDH, SaS a Demokrati výhodnejšie odstrihnúť sa od Igora Matoviča a venovať sa príprave na voľby bez neho.
Jadrová elektráreň ako Potemkinova dedina
Bárdy sa vyjadruje aj k plánovanej výstavbe novej jadrovej elektrárne, ktorú označuje za Potemkinovu dedinu. Uvádza, že ide o obchod za odhadovaných 15 miliárd eur, pričom to môže byť oveľa viac, dohovor je právne nezvratný, výberové konanie netransparentné a financovanie nejasné. Podľa neho si nevie predstaviť, že by elektráreň stála, a prirovnáva to k projektu Rázsochy. Pripomína aj Ficov sľub, že do roku 2010 bude stáť diaľnica do Košíc.
