Grófka Rošková je vinná, rozhodol Najvyšší súd.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu o Ľubici Roškovej
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nedávno vyjadril k prípadu bývalej poslankyne Smeru-SD Ľubice Roškovej, známej aj ako grófka Zemplína, a potvrdil jej vinnu za zločiny súvisiace s poľnohospodárskymi dotáciami. Rozsudok bol vydaný po prejednaní jej odvolania, pričom Roškovej bol uložený dvojročný trest s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou tri roky. Okrem toho bola povinná zaplatiť peňažný trest vo výške 10-tisíc eur.
Obvinenia a zločiny
Rošková bola odsúdená za pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a prečin subvenčného podvodu. V minulosti sa ukázalo, že dotácie, ktorými manipulovala, boli určené na konkrétne činnosti, ako je kosenie a spásanie určitých pozemkov, pričom Rošková mala jasné vedomie o týchto podmienkach.
Predseda senátu poukázal na to, že obžalovaná nemohla prostredníctvom obhajoby vyjadriť neznalosť a neskúsenosť, pretože si bola vedomá svojich povinností a potrebovala konať v súlade s nimi. Na podporné argumenty dozorujúceho prokurátora Ladislava Masára, súd naznačil, že roky uplynulé od pôvodného konania priniesli pozitívne zmeny v trestnej spravodlivosti.
Vnímanie verdiktu a dôsledky
Pôvodne Roškovej hrozilo oveľa vyššie trestné sadzby, avšak zmeny v legislatíve znížili spodnú hranicu trestu za poškodzovanie záujmov EÚ. Okrem toho, advokát Roškovej Ondrej Urban uznal rozsudok najvyššieho súdu za čiastočný úspech, predovšetkým pokiaľ ide o náhradu škody, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra mala uplatniť v civilnom konaní a nie v tomto trestnom konaní.
Argumentácia obhajoby
Advokát Urban argumentoval, že Rošková nemohla byť zodpovedná za dotácie, ktoré si vyžiadali predchádzajúci manažéri firmy. Upozornil aj na administratívne zlyhania kontrolného mechanizmu a nedostatočné dokumentovanie kontrol v minulosti. Podľa neho nebola obžalovaná dostatočne oboznámená s podmienkami, za ktorých mohli byť tieto platby poskytnuté.
Kontroverzné aspekty prípadu
Situácia okolo Roškovej stala sa verejne známou najmä po vražde novinára Jána Kuciaka, ktorý sa venoval podnikaniu na východe Slovenska. Kontroly, ktoré prebiehali na pozemkoch Roškovej, ukázali na nedostatky v hospodárení a na príjmy, ktoré boli neprávom čerpané. V prípade preukázania viny hovorili farmári o potreby základných zmien vo fungovaní systému dotácií na Slovensku.
Rošková, hoci v odvolaní požiadala o zrušenie rozsudku alebo vrátenie prípadu na nižší súd, čelila celému procesu v jej neprítomnosti. Jej advokát verí, že aj napriek zníženiu trestu ostáva aspekt zodpovednosti za predchádzajúce činy nejasný. Týmto prípadom sa opäť otvára diskusia o transparentnosti a spravodlivosti v agrodotáciách na Slovensku.
