Izrael po útoku Hamasu čakajú voľby. Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu

Izrael čakajú voľby po útoku Hamasu. Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu

Izrael čakajú parlamentné voľby, v ktorých sa bude rozhodovať aj o politickej budúcnosti Benjamina Netanjahua. Krajinu rozdeľujú otázky bezpečnosti, armády a náboženstva. Izraelčania sa vrátia k volebným urnám v prvých parlamentných voľbách od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Rozhodovať sa bude nielen o ďalšom smerovaní bezpečnostnej politiky, ale aj o tom, ako sa štát postaví k vyšetreniu svojho zlyhania pri zabránení útoku a k rastúcemu napätiu v spoločnosti.

Silno zaznievajú požiadavky na zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by preskúmala sériu omylov a zlyhaní umožňujúcich najkrvavejší útok v dejinách Izraela. Táto trauma naďalej formuje politiku, spoločenské nálady aj kolektívnu psychiku krajiny.

Sporné vyšetrovanie

Izrael v minulosti v čase hlbokých kríz podobné komisie vytvoril. Hlavný súper premiéra, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, avizoval, že v tomto postupe chce pokračovať aj teraz – ak sa dostane k moci, plánuje nezávislý orgán zriadiť a považuje to za spôsob, ako predísť ďalšej tragédii.

Vládny tábor trvá na inom prístupe. Kabinet, ktorý bol pri moci aj v čase útoku, odmieta ideu nezávislej komisie a presadzuje dvojstranný vyšetrovací orgán, ktorého členov by vymenovali politici. Opozičný líder Jair Lapid upozorňuje, že cieľom takto navrhnutého mechanizmu je skôr zbavenie zodpovedných viny než skutočné objasnenie udalostí. Premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov dostatočne včas neupozornili. Čelí obvineniam, že ignoroval varovania vrátane tých zo Spojených arabských emirátov, ktoré ho upozorňovali na plány Hamasu na rozsiahlu operáciu.

Ďalším zdrojom tlaku sú predchádzajúce vzťahy Netanjahuovej vlády s Katarom. Ten so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas a poskytuje útočisko vedeniu hnutia. V kampani sa tak opäť otvára otázka, či tento prístup neprispel k posilneniu protivníka.

Dlhá vojna, tenké sily

Jednou z hlavných tém je aj budúca bezpečnostná stratégia. Desaťročia stála izraelská doktrína na kvalitnom spravodajstve, odstrašovaní a krátkych vojenských kampaniach. Udalosti po 7. októbri 2023 tento model narušili. Vláda prešla na dlhodobé operácie, čo dokladá prítomnosť jednotiek v bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii. Armáda takmer denne zasahuje na okupovanom Západnom brehu Jordánu, rozbehla dve vojny proti Iránu a podniká útoky na jemenských húsíov.

Takto rozptýlené nasadenie vyvoláva otázky, či je armáda schopná dlhodobo udržať operácie na viacerých frontoch. Od roku 2023 opakovane mobilizuje desiatky tisíc záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady. Vojenskí predstavitelia upozorňujú na nedostatok personálu. Dôsledkom je aj poškodenie medzinárodnej reputácie Izraela. Vojna v Pásme Gazy, pri ktorej podľa údajov zahynulo viac než 74-tisíc ľudí, priniesla ostrú kritiku a obvinenia z genocídy.

Spor o brancov

Bezpečnostné výzvy sa premieňajú do debaty o náboženstve, identite a povinnej vojenskej službe. Diskusia o výnimkách pre ultraortodoxných židov v čase, keď armáde chýbajú vojaci, prerástla do zápasu o charakter Izraela. Ultraortodoxné strany presadzujú zachovanie výnimky pre mužov študujúcich v ješivách. Tento postoj podporuje aj Netanjahuov Likud a pravicové koaličné subjekty. Opozícia požaduje zrušenie výnimiek a avizuje, že nevstúpi do vlády s ultraortodoxnými partnermi.

Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, obviňuje vládu, že podporuje vyhýbanie sa povinnostiam. Premiér v tejto téme nenachádza rovnováhu – kritizoval zatýkanie ultraortodoxných mužov odmietajúcich narukovať, zároveň trvá na tom, že tí, čo sa naplno nevenujú štúdiu Tóry, by do armády nastúpiť mali. Tesne pred rozpustením parlamentu koalícia predložila balík opatrení zavádzajúcich segregáciu mužov a žien v niektorých verejných priestoroch a prijala zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry.

Náklady a nespokojnosť

Zástancovia tvrdia, že tieto kroky posilňujú židovskú identitu. Kritici varujú, že posúvajú krajinu k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život a prehlbujú delenie spoločnosti. Hoci debatu dominuje bezpečnosť, kľúčovou témou zostáva ekonomická situácia. Napriek vysokému rastu sú obyvatelia vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia upozorňujú na nedostatok dostupného bývania, obchodné bariéry a obmedzenú konkurenciu v strategických odvetviach. Práve kombinácia bezpečnostnej neistoty, sporov o identitu a ekonomickej záťaže bude rozhodovať o rozdelení hlasov.