Kanada sa priblížila k EÚ. Otvorili sme jej dvere, pri tom bol aj Šefčovič

Rozšíri sa Európska únia o Kanadu? Práve sme jej otvorili dvere, za je aj Šefčovič

Európska únia sa môže prvýkrát rozrásť o neurópskeho člena, aj keď zatiaľ je to len v rovine úvah. A nebude to úplne „klasické“ členstvo. Plus všetko ešte musia schváliť existujúci členovia EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas stredajšej správy o stave Únie prekvapila mnohé členské štáty vyhlásením, že Brusel plánuje z Kanady urobiť svojho prvého „pridruženého člena“. Tento historický krok však môže viesť k ďalšej nespokojnosti Washingtonu, kde administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa stojí za eskalovaním obchodnej vojny s Ottawou.

Prejavu v štrasburskom Európskom parlamente sa osobne zúčastnil aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý po kolapse obchodných rokovaní s USA hľadá spôsoby, ako znížiť závislosť svojej krajiny od južného suseda a vybudovať alianciu rovnako zmýšľajúcich demokracií. Von der Leyenová zdôraznila, že ponuka užších väzieb nie je namierená proti nikomu, ale ide o krok pre budovanie spoločnej sily v čase, keď je narušený medzinárodný systém založený na pravidlách.

Čo znamená pridružené členstvo v praxi?

Hoci presné kontúry tohto úplne nového štatútu zatiaľ nepoznáme, v európskej diplomacii pôjde takmer určite o veľkú zmenu. Ako vysvetlil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič (v Komisii má na starosti obchod), titul pridruženého člena doteraz patril výlučne krajinám, ktoré sa pripravovali na plnohodnotný vstup do EÚ, akou bolo v minulosti aj Slovensko. Pre Kanadu tak bude musieť tento formát dostať nový a detailnejší obsah.

Brusel a Ottawa už teraz vedú rokovania o zapojení Kanady do výmenného programu Erasmus+, do výskumného programu Horizon Europe a o vzájomnom uznávaní pracovných kvalifikácií. EÚ chce ísť však ešte ďalej. Očakáva sa posun od súčasnej dohody o voľnom obchode (CETA) k takzvanej „Aliancii pre budúcnosť“, ktorá má vytvoriť spoločný priestor pre prosperitu a ekonomickú bezpečnosť.

Podľa Šefčoviča Únia s Kanadou hľadá bezprecedentný spôsob spolupráce, aby ju dostala bližšie na „európsku orbitu“. Keďže Kanada je bohatou krajinou a členom G7, pridružené členstvo nebude znamenať posielanie európskych fondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

Namiesto toho sa partneri zamerajú na vytváranie spoločných investičných mechanizmov s obrovskou finančnou silou, napríklad do ťažby a spracovania kritických nerastných surovín. Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul obrovský úspech dohody CETA, vďaka ktorej vzrástol obchod s tovarmi o 85 percent a pri službách presiahol 100 percent. Nové partnerstvo má pokrývať aj dohodu o digitálnom obchode, energetiku, obranu a užšie prepojenie vo vedecko-výskumných projektoch.

Zaskočené členské štáty a legislatívne prekážky

Kým Komisia vidí v Kanade strategického spojenca, samotné členské štáty EÚ zostali podľa portálu Politico z oznámenia zaskočené, keďže o schválenie tohto nápadu neboli požiadané vopred. Udelenie akéhokoľvek nového členského štatútu je v kompetencii členov EÚ a niektorí diplomati varujú, že vytvorenie pridruženého členstva by si vyžadovalo zmenu základných zmlúv EÚ, čo považujú za takmer nemožné pre nedostatok podpory.

Diplomati sa obávajú, že hlbšia integrácia s Kanadou narazí na praktické ekonomické problémy. Medzi sporné body patrí kanadský oceliarsky priemysel konkurujúci európskemu, kanadské clá na dovoz európskych áut, obmedzenia pre európsky alkohol, preferovanie domácich výrobcov a odlišné pravidlá pre geneticky modifikované plodiny.

Hoci krajiny EÚ vo všeobecnosti užšie vzťahy s Ottawou podporujú, niektoré by radšej stavali na existujúcich dohodách, než by vytvárali úplne nové kategórie členstva. Kanada, podobne ako dnes Nórsko alebo Švajčiarsko, zatiaľ nemá mať v európskych inštitúciách hlasovacie právo.

Reakcia na dominanciu veľmocí

Pozvanie pre Kanadu zároveň prichádza v pomerne napätých časoch. Šefčovič prízvukuje, že EÚ neustále čelí novým výzvam, od tvrdej bezpečnosti cez energetiku až po obavy občanov z rastúcich životných nákladov. Európa podľa neho dokáže tieto problémy zvládnuť len vtedy, ak bude vystupovať jednotne, pretože svetoví dominantní hráči ako USA či Čína neváhajú využívať svoju ekonomickú i vojenskú silu na presadzovanie vlastných národných záujmov.

Prítomnosť premiéra Carneyho v Štrasburgu, kde prebieha plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu, je tak podľa Šefčoviča aj výrazom európskej solidarity v čase, keď sú americko-kanadské rokovania zastavené, hoci podpredseda Komisie verí, že Washington a Ottawa sa k spoločnému stolu napokon vrátia. Európa medzitým nestráca čas.

Ďalšie detaily spolupráce by mali byť známe po októbrovom samite EÚ – Kanada v Montreale. Už v stredu večer má Šefčovič naplánované stretnutie s kanadským ministrom financií Françoisom-Philippom Champagnom, s ktorým bude diskutovať o praktickom rozšírení tejto doteraz najambicióznejšej transatlantickej spolupráce.