Koalícia doplatila na vlastnú pascu. Zmena pravidiel pred voľbami ako v Orbánovom Maďarsku

Koalícia doplatila na vlastnú pascu. Zmena pravidiel pred voľbami ako v Orbánovom Maďarsku

Koalícia doplatila na vlastnú pascu, zmena volieb poštou sa odkladá

Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia. Vedie sa spor o to, či sa k nemu poslanci v najbližších mesiacoch vôbec môžu vrátiť. Do volieb zostáva necelý rok.

„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz, šéf politického oddelenia a zástupca šéfredaktora. Pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie.

O návrhu sa ani nerokovalo

V rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov. Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka. Koalícia pritom toto pravidlo presadila sama, aby skomplikovala situáciu opozícii.

Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského porušenie procesného pravidla nestačí na to, aby bol zákon považovaný za protiústavný. Problém vidí v tom, že jeden z navrhovateľov, Tibor Gašpar, bol v sále fyzicky prítomný, no viedol schôdzu ako predsedajúci. Gašpar preto požiadal predsedu parlamentu Richarda Rašiho, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o výklad.

Voľba poštou a zahraniční voliči

Koalícia chce zrušiť korešpondenčnú voľbu a požaduje osobné hlasovanie na veľvyslanectvách, čím argumentuje zabezpečením tajnosti hlasovania. Podľa kritikov by to najviac postihlo občanov v rozľahlých štátoch, ako sú Kanada, USA či Rusko.

V parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo zo zahraničia takmer 60-tisíc voličov. Progresívne Slovensko medzi nimi získalo takmer 62 percent hlasov, druhá skončila SaS a Smer sa umiestnil na treťom až štvrtom mieste. Pri mechanickom odpočítaní hlasov z cudziny by vtedajšia koalícia nemala 79, ale iba 78 mandátov a opozícia by namiesto 71 získala 72 kresiel.

Stanovisko ústavnoprávneho výboru nemá podľa Bujňáka všeobecne záväzný charakter a výbor nie je nezávislý orgán, keďže ho tvoria poslanci Národnej rady, ktorí z neho môžu byť kedykoľvek odvolaní.