Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom naráža na spor o Karabach v arménskej ústave

Mier medzi Azerbajdzanom a Armenskom naraza na spor o Karabach v armenskej ustave

Pokrok v mierovom procese medzi Azerbajdžanom a Arménskom

Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom, po rokoch vojenských konfliktov, sa zdá byť v konečnej fáze realizácie. Hlavný poradca prezidenta Ilhama Alijeva, Hikmet Hadžijev, v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že oficiálna dohoda by mala byť založená na zmene arménskej ústavy, konkrétne v súvislosti s postavením Náhorného Karabachu.

Podľa Hadžijeva Azerbajdžan uznáva existenciu skutočného mieru, avšak trvá na odstránení karabašských nárokov z ústavy Arménska. Práve preambula ústavy, ktorá spomína Karabach a jeho zjednotenie s Arménskom, zostáva prekážkou pre podanie konečnej dohody. Hadžijev vyzdvihol pozitívne zmeny v obchodných vzťahoch medzi oboma krajinami, čo naznačuje, že situácia sa skutočne vyvíja k lepšiemu.

Ústava a politické prekážky

Hadžijev si uvedomuje, že zmeny ústavy sú vnútornou záležitosťou Arménska, avšak pre Azerbajdžan je dôležité, aby ústava nevytvárala predpoklady pre teritoriálne nároky. „Veríme, že po vyriešení tejto otázky sa nič nebude brániť podpísaniu konečnej mierovej dohody,“ vyhlásil Hadžijev.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan už signalizoval záujem o usporiadanie referenda na zmenu ústavy. Jeho plán však čelí komplikáciám, pretože jeho strana nemá v parlamente potrebnú väčšinu na jeho vyhlásenie, a nie je jasné, či by sa k tejto iniciatíve pripojila opozícia, prevažne proruských strán.

Historický kontext konfliktu

Konflikty medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa ťahajú od rozpadnutia Sovietskeho zväzu a najintenzívnejšie sa vyostrili o Náhorný Karabach, kde arménski separatisti, podporovaní Jerevanom, kontrolovali územie viac ako tri desaťročia. Avšak po azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 došlo k výraznej zmene v kontroverznej situácii, pričom arménsky separatisti prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z oblasti.

Po týchto udalostiach sa Azerbajdžanská vláda snaží o obnovu regiónu a pokračovanie dialogu s Jerevanom, pričom od minulého roka prebiehajú rokovania o textoch mierovej dohody. Verí sa, že respektovanie ústavných zmien a odstránenie napätí môžu viesť k trvalému riešeniu a stabilite v regióne.