Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.
Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.
O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, sa Aktuality.sk rozprávali s bývalou poslankyňou parlamentu, aktivistkou a členkou strany Demokrati.
Podľa Blahovej mal integrovaný posudok zjednotiť posudzovanie, ktoré fungovalo predtým, a stať sa cestou k sociálnej pomoci, pomôcke alebo starostlivosti. „Integrovaný posudok mal byť rýchlejší a efektívnejší než posudky, ktoré ľudia dostávali predtým, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok,“ vysvetľuje.
Reforma mala podľa nej priniesť jeden posudok s výstupmi z lekárskej aj sociálnej časti, v ktorom by človek priamo videl, aké kompenzácie mu štát ponúka. „Je to výborná myšlienka,“ hovorí Blahová. Čo sa však pokazilo? „Všetko. Reformu pokazili tak, že robí presný opak toho, čo bolo jej zmyslom. Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní,“ tvrdí.
Blahová upozorňuje, že systém bol spustený bez prípravy. „Nepripravená technika, nepripravení ľudia, nepripravení posudkoví lekári a systém celkovo,“ vymenúva s tým, že zamestnanci jej sami ozývali, že elektronický systém nefungoval ešte dva mesiace po spustení. Poukazuje aj na tlak na znižovanie stupňov postihnutia, čo podľa nej „smrdí všeličím“.
Minister Erik Tomáš kritiku odmieta a hovorí o jednotlivých zlyhaniach. Blahová však jeho čísla spochybňuje. „Dovolím si povedať, že jeho čísla nie sú pravdivé. Mám veľmi zlý pocit, že sú to čísla vycucané z prsta,“ uviedla s tým, že ministerstvo jej ešte v apríli odpísalo, že potrebné údaje nevie zo systému zistiť.
Ľudia, ktorí čakajú na posudok, sú podľa nej často mesiace bez príjmu. „Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, ste doma s dieťaťom so zdravotným postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce a nedostávate žiadnu dávku,“ opisuje. Ak nemajú blízkych, ktorí by im pomohli, sú odkázaní na zbierky alebo žobranie.
Blahová tiež upozorňuje, že mnohí ľudia sa boja odvolať proti negatívnemu posudku, pretože sa obávajú, že prídu aj o to, čo mali. „Toto je veľký problém, ktorý sa deje napríklad pri deťoch s autizmom, aj pri ľuďoch s iným postihnutím,“ hovorí.
Ako riešenie nevidí úplne prepracovanie systému. „Myšlienku treba ponechať, tá je dobrá. Kvapky do mora, ktorými minister personálne posilňuje podporu okolo posudku, však nestačia,“ uzatvára s tým, že komisárka predložila osem legislatívnych návrhov.
