Nobelový laureát pre Aktuality: Rusko oslabuje Európu zvnútra, týka sa to aj Slovenska
Nobelov laureát pre Aktuality: Rusko oslabuje Európu zvnútra, týka sa to aj Slovenska
Ales Bialiatski, bieloruský bojovník za ľudské práva, bol nútený osláviť získanie Nobelovej ceny za mier vo väzení. Zatiaľ čo svet oslavoval jeho odvážne postavenie voči autoritárskemu režimu Alexandera Lukašenka, on sám bol v izolácii, čelil zlým podmienkam a hladom. „Vo väzení pochopíte, čo je sloboda. A keď ju znovu získate, pozeráte sa na ňu, akoby ste ju videli prvýkrát,“ hovorí Bialiatski v exkluzívnom rozhovore.
V decembri 2025, po rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Bieloruskom na zmiernenie sankcií, bol Bialiatski prepustený spolu s ďalšími politickými väzňami. Napriek tomu tisíce ďalších zostávajú uväznené a represiám stále čelí široké spektrum obyvateľstva.
Život politického väzňa a pohľad na slobodu
Ales Bialiatski popisuje, že počas svojho štyri a pol ročného pobytu vo väzení bol izolovaný, pod neustálou kontrolou a bez prístupu k informáciám. „Vo väzení som mal veľmi obmedzenú stravu, počas celého roka som zjedol len jedno jablko,“ dodáva. Tieto podmienky ho naučili vážiť si slobodu, ktoré si iní často nevšimnú, pokiaľ ju majú. „Dnes som na slobode tri mesiace a stále tomu nemôžem uveriť. Všetko sa mi zdá nové a krásne,“ priznáva.
Podľa neho je dôležité, aby si ľudia žijúci v slobode uvedomovali hodnotu tejto slobody a chránili ju. „Demokratické slobody sú krehké a dajú sa veľmi rýchlo stratiť, ak sa o ne nestaráme,“ varuje.
Represie a realita v Bielorusku
Okrem svojho osobného príbehu, Bialiatski zdôrazňuje, že situácia v Bielorusku sa stále zhoršuje. Režim Alexandera Lukašenka sa stal nie len autoritárskym režimom, ale aj spolupracovníkom Ruska v destabilizácii Európy. „V súčasnosti využíva bieloruské územie na ohrozenie stability v regióne,“ uvádza.
Hovorí o tom, že Bielorusko je dnes takmer kolóniou Ruska, kde sa potláča kultúra a jazyk. Politické represie a násilie sú na dennom poriadku a mnohí intelektuáli a aktivisti museli odísť do exilu alebo skončili vo väzení. „Systém je modernizovaný, ale jeho podstata zostáva rovnaká ako v stalinských časoch,“ hovorí Bialiatski.
Posolstvo pre Slovensko a Európu
Bialiatski posiela jasný odkaz, že sankcie voči Bielorusku by sa nemali rušiť, kým sa represie nezastavia. „Sankcie sú nástrojom, nie cieľom, ale dnes sú stále potrebné,“ upozorňuje. Takisto vyzýva k solidarite medzi krajinami, aby sa zabezpečila trvalá sloboda.
Na záver Bialiatski podčiarkuje význam jeho Nobelovej ceny, hoci táto cena prišla s horkou príchuťou: „Cenu považujem za znak pozornosti medzinárodného spoločenstva voči situácii v Bielorusku a vo východnej Európe. Naša cesta za demokraciou však ešte nie je konečná.“ Jeho slová sú pre slovenskú verejnosť výzvou, aby si vážila svoje demokratické práva a bojovala za práva ostatných, ktorí ich nemajú.
