Požičiavame si a prejedáme. Nemáme rezervu na krízu, varuje exautor rozpočtov

Požičiavame si a prejedáme to. Máme nulovú rezervu pre prípad krízy, varuje bývalý autor rozpočtov

Bývalý hlavný ekonóm rezortu financií Juraj Valachy, ktorý pripravoval tri štátne rozpočty, varuje pred stavom verejných financií. Podľa neho deficit nie je zlý, pokiaľ sa peniaze požičiavajú na investície, ktoré ich vrátia. Vlády si však požičiavali na spotrebu, konsolidácie nepriniesli výsledky a vyčerpali tak akúkoľvek rezervu pre prípad krízy.

Rozpočet na budúci rok neznižuje deficit

Rozpočet ministra financií Ladislava Kamenického na budúci rok podľa Valachyho neprináša reálnu konsolidáciu a neznižuje deficit. Pôvodný plánovaný deficit bol 6,3 miliardy eur, no napokon je to 7,4 miliardy. Podľa Valachyho to vyzerá, akoby si na poslednú chvíľu vytvorili priestor na rozdávanie vyše miliardy eur, ktorú nemáme a musíme si ju požičať.

Označenie predvolebný alebo politický rozpočet podľa neho znamená, že sa v tomto roku nekonsoliduje. Nebudú sa zvyšovať dane, odvody ani zavádzať nové poplatky. Bolestivé opatrenia sa presúvajú do ďalších rokov a zároveň sa rozširujú nové výdavky trvalého charakteru, ako je valorizácia miezd.

Konsolidácia nepriniesla výsledky

Na príjmovej strane konsolidačné opatrenia reálne priniesli peniaze do rozpočtu. Na druhej strane však prišli nové výdavky, ktoré presadila samotná vláda. K tomu sa pridal rast úrokových sadzieb a úrokových nákladov, horší vývoj ekonomiky a energetická kríza. Na konci dňa sa všetko, čo sa vyzbieralo navyše, v podstate aj minulo.

Väčšina opatrení mala svoj účel, neboli to rozkradnuté peniaze. Problém však bol v tom, že sa nikdy nenašli dostatočné opatrenia na ich krytie. To, čo sa vybralo navyše, sa v pomere jedna k jednej aj minulo, takže deficit neklesol.

Dane už nie je kam zvyšovať

Mnohé dane, ktoré sa dajú jednoducho a s jasným výnosom zvýšiť, už ďalej zvyšovať nemôžeme. V stredoeurópskom regióne sme vo viacerých aspektoch na hrane konkurencieschopnosti. Príkladom je spotrebná daň z nafty. Veľká časť spotreby nafty tvorí tranzitná doprava a dopravcovia by boli voči zahraničným nekonkurencieschopní. To isté platí pre daň z príjmov právnických osôb aj ostatné dane.

Porovnávanie s Talianskom a Francúzskom neobstojí

Premiér Robert Fico poukázal na to, že Taliansko má dlh 120 % a Rakúsko či Nemecko vyšší verejný dlh ako Slovensko. Podľa Valachyho však väčšie krajiny majú oveľa väčší ekonomický vankúš. Výnosy z francúzskych dlhopisov sú dnes vyššie ako slovenské, čo znamená, že finančné trhy vnímajú francúzske verejné financie ako rizikovejšie.

Taliansko má síce vysoký dlh, ale dosahuje primárny prebytok. Každá krajina má svoj strop, po ktorý si vie bezproblémovo požičať. Slovensko má vankúš do úrovne približne 70 % HDP. Kľúčové je, na čo sa požičané peniaze použijú. Ak idú do investícií, zadlžovanie je v poriadku. Ak si robíme dlhy len na to, aby sme ich prejedli, je to problém.

Úrokové platby pohlcujú konsolidáciu

Obsluha štátneho dlhu stojí približne 2,5 miliardy eur ročne, čo predstavuje celé jedno kolo konsolidácie. V ďalšom roku sa očakáva medziročný nárast o 400 miliónov eur len na úrokoch. Je to dôsledok vysokého dlhu aj rastu úrokových sadzieb na trhoch. Nárast o 400 miliónov eur predstavuje takmer jeden percentuálny bod sadzby DPH.

Šetrenie na chode štátu je komplikované

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozornil, že vláda na sebe nešetrí a plánuje zamestnať ďalších 2 000 ľudí. Podstatnú časť nárastu mzdových nákladov však tvorí valorizácia miezd, na ktorú je v rozpočte vyčlenená rezerva okolo 480 miliónov eur. Predstava, že jednoducho ušetríme miliardy na obmedzení nákupu papiera či služobných áut, je naivná.

Nová vláda bude musieť konsolidovať

Akákoľvek vláda príde, nebude si môcť dovoliť luxus mať päť- až šesťpercentný deficit. Príde nová konsolidácia a deficit budeme musieť dostať výrazne pod 3 %, povedzme na 2,5 %, aby sa rast dlhu zastavil. Vyčerpali sme si takzvaný fiškálny priestor na prípadné ďalšie krízy.

Znižovať dane ako prvý krok bez riešenia výdavkov v prvom roku by bolo hazard. Viem si predstaviť, že nová vláda najprv adresnejšie nastaví sociálne transfery, následne zruší zbytočnú agendu a až po stabilizácii výdavkov by mohla uvažovať o úpravách daní.