Prežil ruský tábor. Teraz varuje Európu: Nechápete, s kým máte dočinenia
Prežil ruský koncentračný tábor. Teraz varuje Európu: Vôbec nechápete, s kým máte dočinenia
Ukrajinský novinár Stanislav Asejev strávil takmer tisíc dní v ruskom zajatí na Donbase. Po okupácii časti Donbasu v roku 2014 zostal v oblasti a tajne informoval o dianí na okupovaných územiach. V roku 2017 ho zajali proruskí separatisti a dva a pol roka strávil vo väzniciach vrátane tajného koncentračného tábora Izolácia v Donecku, kde väzňov vystavovali mučeniu a psychickému teroru.
Kniha a ocenenie
O svojich skúsenostiach napísal knihu Svetlá cesta. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie si 17. novembra v Prahe prevzal Cenu Pamäti národa. Podľa jeho slov mu v zajatí pomáhali dva protichodné pocity – láska k blízkym a nenávisť voči ľuďom zodpovedným za jeho utrpenie.
Rusko ako totalitné impérium
„S fašistickou diktatúrou sa nemôžete dohodnúť. Nemôžete si ju kúpiť, nemôžete ju zastrašiť a nemôžete s ňou nájsť spoločnú reč,“ povedal Asejev. Podľa neho sa práve o to dnes Európa a Spojené štáty pokúšajú. Európa podľa neho vníma len povrchné prejavy, napríklad ostreľovanie, ale nechápe podstatu vojny. Rusko označil za totalitné červené impérium a pripomenul paralely s komunistickým režimom v Československu.
Front a hrozby
Situáciu na fronte označil za možno najlepšiu zo všetkých hrozieb, ktorým Ukrajina čelí. Ruské územné zisky sú podľa neho v porovnaní s dĺžkou frontu mikroskopické a zaplatené obrovskými stratami. Najviac sa obáva zničenia kritickej infraštruktúry, najmä v Kyjeve, a destabilizácie vnútropolitickej situácie.
Rokovania a Donbas
Návrh, podľa ktorého by sa Ukrajina vzdala Donbasu výmenou za vstup do NATO, považuje pre Putina za neprijateľný. Podľa Asejeva nejde o NATO ani o Donbas, ale o zničenie a demontáž ukrajinského štátu. Život na okupovanom území opísal ako kombináciu represií za akúkoľvek lojalitu voči Ukrajine, zlej infraštruktúry a nízkeho finančného zabezpečenia obyvateľstva.
Deti z okupovaných území
K tvrdeniam, že Rusko ukrajinské deti neunieslo, uviedol, že medzi civilizovanými krajinami existuje konsenzus, že tieto deti sa musia vrátiť na územie pod kontrolou Ukrajiny. Pripomenul zatykač Medzinárodného trestného súdu na Vladimira Putina v súvislosti s deportáciami detí. Uviedol aj príklad mladých mužov z okupovaných území, ktorí dnes bojujú v ruskej armáde proti Ukrajine.
Poučenie strednej Európy
Podľa Asejeva jeho generácia získala slobodu ako dedičstvo a nemusela za ňu bojovať tak ako predchádzajúce generácie. Preto je pre ňu tento boj mentálne vzdialený, hoci sa neodohráva geograficky ďaleko.
Čo pomáhalo prežiť
V zajatí mu psychicky pomáhali láska k blízkym a nenávisť voči koncentračnému systému. Prekvapilo ho, ako režim zomelie aj vlastných podporovateľov, ktorí sa neskôr ocitli v tom istom tábore ako jeho odporcovia. Podobá sa to podľa neho stalinským praktikám z 30. rokov.
Strach zo zajatia a smrť
Na fronte sa podľa vlastných slov najviac obával opätovného ruského zajatia, pretože druhé zajatie by pre neho znamenalo pomalú a bolestivú smrť. V zajatí sa smrť môže javiť ako forma vyslobodenia, na fronte však človek o smrti neustále premýšľať nemôže, inak by nedokázal plniť úlohy.
Čo môže urobiť Európa
Ukrajina podľa neho najviac potrebuje moderné rakety protivzdušnej obrany, ktoré dokáže poskytnúť len niekoľko západných krajín. Rovnako dôležité je udržiavať v spoločnosti presvedčenie, že Ukrajina je v tomto konflikte na správnej strane a Rusko je agresorom. Ak sa tento konsenzus stratí, začne klesať aj finančná podpora Ukrajiny.


