Rusi prišli o ďalšieho historického spojenca. Sledujeme bolestivý rozpad impéria, tvrdí expert.

Rusi prisli o dalsieho historickeho spojenca Sledujeme bolestivy rozpad imperia tvrdi

Rusi strácajú vplyv v Južnom Kaukaze, Arménsko sa obracia na Západ

Geopolitická situácia na Južnom Kaukaze sa v posledných rokoch mení rýchlym tempom. Vojna na Ukrajine a pád Náhorného Karabachu zásadne prehodnocujú vzťahy medzi Arménskom, Gruzínskom a Azerbajdžanom. Ruská federácia, ktorá bola donedávna považovaná za garantku stability v regióne, sa ocitá na ústupe a krajiny ako Arménsko začínajú hľadať nové orientácie.

Vojna na Ukrajine ako historický zlom

Poľský autor Wojciech Górecki vo svojom rozhovore pre Aktuality.sk varuje, že ruská agresia na Ukrajine urýchlila rozpad jeho vplyvu na Južnom Kaukaze. Arménsko, ktoré tradične stálo na strane Moskvy, teraz prehodnocuje svoje vzťahy a čelí novej realite udalostí, ktoré jeho národnú psychológiu posúvajú smerom k Západu.

Arménsko a Západ – nová paradigma

Arménske vedenie, ktoré sa dlhé roky spoliehalo na ruské záruky, sa dnes javí ako skeptické voči svojej strategickej orientácii. Po útoku Azerbajdžanu na arménske územie v septembri 2025, Moskva nezareagovala, čo podľa mnohých Arménov znamenalo stratu dôvery v ruský systém garancií národnej bezpečnosti.

Gruzínsko a jeho zložitá situácia

Podobne ako Arménsko, ani Gruzínsko nemá jednoduchú trajektóriu. Gruzínska vláda, ktorá sa snaží diverzifikovať svoje politické a ekonomické vzťahy, prechádza medzi východnými a západnými preferenciami. Po vypuknutí vojny na Ukrajine, vládna strana Gruzínsky sen prijala pragmatickú politiku voči obom týmto blokom, pričom posilňuje vzťahy s Tureckom a Čínou.

Azerbajdžan a jeho ambície

Azerbajdžan sa v tejto dynamike stáva samostatným hráčom, ktorý sa inšpiruje modelom autoritárskych štátov Blízkeho východu. Hoci sa zaslúžil o vylodenie vojenských úspechov v Karabachu, krajina sa odmieta zaviazať do západných inštitúcií, čím si zachováva nezávislosť a jasnú suverenitu nad svojím politickým smerovaním.

Arménske vlastenectvo a diaspora

Současný arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snaží budovať moderné arménske vlastenectvo, ktoré je orientované na štát a jeho medzinárodne uznané hranice. Tento posun nie je žiadnou zhoda okolností, ale skôr výsledkom dlhodobých historických a politických zmien, ktoré zmierňujú vplyv ruskej politiky na vnútroštátne záležitosti Arménska.

Možnosť trvalého mieru v regióne

Nové mierové dohody a otvorenie hraničných priechodov medzi Arménskom a Azerbajdžanom naznačujú, že existuje reálna šanca na dosiahnutie trvalého mieru. Napriek historickým konfliktom súčasná situácia ponúka priestor na budovanie vzájomných vzťahov, ktoré by mohli výrazne zlepšiť politickú a ekonomickú situáciu v celom regióne.

Záver

V geopolitickej mozaike Južného Kaukazu sa zjavujú nové dynamiky, ktoré definujú budúcnosť krajín tohto regionu. Arménsko sa orientuje na Západ, Gruzínsko sa snaží vyvážiť svoje vzťahy a Azerbajdžan vykazuje nezávislosť od oboch veľmocí. Diplomatické snahy a politické posuny v tomto priestore naznačujú, že regionálna spolupráca môže byť kľúčom k prežitiu a rozvoju.