Rusku od vojny prvýkrát zavrú hranice. Pobaltie chystá exilovú „digitálnu vládu“
Estónsko uzavrie hranice s Ruskom
Estónsko v decembri uzavrie hranice s Ruskom. Tallinn tak reaguje na druhý údajný sabotážny pokus namierený proti obrannej spoločnosti v tomto pobaltskom štáte. Uzávierka sa dotkne všetkých hraničných priechodov smerom do Ruska.
Estónsko obvinilo ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU zo zodpovednosti za neúspešný výbuch, ku ktorému došlo v sobotu v estónskej spoločnosti Threod Systems vyrábajúcej drony. K uzávierke hraníc dôjde od 1. decembra.
Estónsko je domovom veľkej ruskej menšiny. Jej príslušníci budú mať na prípadný návrat z Ruska len dva týždne. Estónsko prevádzkuje tri hraničné priechody s Ruskom – Narva na severe a Koidula a Luhamaa na juhu. Úrady nešpecifikovali, ako dlho bude uzávera trvať.
„Rusko si musí uvedomiť, že nepriateľské akcie proti Estónsku majú svoje dôsledky. Pokusy o zastrašovanie, destabilizáciu alebo podkopávanie našej bezpečnosti nezostanú bez odozvy,“ povedal v nedeľu estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
Ide o druhý pokus o útok na estónsku obrannú spoločnosť, ktorý úrady pripisujú Rusku, po žhárskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics v auguste.
Ešte v septembri európski predstavitelia obvinili Kremeľ zo série incidentov, ktoré sa zdanlivo zameriavali na členov NATO. Ruská svetlica tesne minula dánsky vrtuľník a holandská železničná doprava bola výrazne narušená po tom, čo kovové rúry namontované cez koľaje spôsobili skraty, prepli dopravné signály na červenú a donútili vlaky neplánovane zastaviť.
Dátová ambasáda v Luxembursku
Estónsko sa na prípadný útok zo strany Ruska pripravuje aj zriadením špeciálnej „dátovej ambasády“ v Luxemburgu. Tá má maličkej krajine zabezpečiť akýsi „plán B“, ak by Rusko prostredníctvom kyberútokov vyradilo jeho štátne servery.
Z Luxemburska tak vie Estónsko riadiť kritickú infraštruktúru krajiny. Projekt pripomína exilové vlády západných krajín, ktoré napadlo nacistické Nemecko. Estónci vedia riadiť veľkú časť administratívy aj z tretej krajiny, čo je svetový unikát.
Projekt „dátová ambasáda“ spustili ešte v roku 2015 a konečná dohoda medzi Estónskom a Luxemburskom bola podpísaná v roku 2017. Vývoj estónskeho vládneho cloudu je výsledkom spolupráce medzi estónskou vládou a spoločnosťami zo súkromného sektora.
Séria hackerských útokov, neoficiálne spájaná s Ruskom, spôsobila v minulosti chaos v estónskych bankách a na vládnych webových stránkach. Krajina ju však pomerne rýchlo zvládla, čo poukázalo nielen na zraniteľnosť Estónska, ale aj na jeho pozoruhodné kybernetické know-how.
Estónsky pilotný projekt, prvý svojho druhu na svete, vnímajú ako jeden z dielov zložitej skladačky, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť krajín v zraniteľnom kybernetickom svete.
Táto pobaltská krajina už pred rokmi začala ukladať časť svojej nekritickej digitálnej infraštruktúry, vrátane informácií o cestnej sieti, do súkromných verejných cloudov, ako sú Amazon Web Services a Microsoft Azure. Projekt „dátového veľvyslanectva“ však ide ešte ďalej a poskytuje dodatočnú ochranu údajom, ktoré sú považované za kľúčové pre fungovanie estónskej spoločnosti.
Zadržaní Lotyši a varovania Dánska
Estónsko a ďalšie dva pobaltské štáty sú už dlhšie terčom opakovaných sabotážnych pokusov, za ktoré ich spravodajské služby obviňujú Rusko, vrátane podpaľačských útokov, vandalizmu namiereného proti autám ministrov a útokov na obranné spoločnosti.
Estónske orgány zadržali osem Lotyšov v súvislosti s pokusom o sabotáž proti spoločnosti Threod Systems. „Vieme, že za tým stojí Rusko,“ povedal v nedeľu Margo Palloson, šéf Estónskej vnútornej bezpečnostnej služby (KAPO).
Tento incident nasleduje po podpaľačskom útaku na spoločnosť Milrem Robotics, ďalšieho estónskeho dodávateľa v oblasti obrany, ku ktorému došlo v auguste a za ktorý estónske orgány o mesiac neskôr obvinili Rusko.
Dánske spravodajské služby v septembri naznačili, že Moskva by mohla v najbližších mesiacoch podniknúť obmedzený vojenský útok na krajinu NATO.
Estónsko a ďalšie pobaltské krajiny NATO nemajú žiadne dôkazy o tom, že by Rusko pripravovalo „tradičný“ vojenský útok na ich územie. Ak by sa tak stalo, spojenci by museli aktivovať článok 5 a prísť Pobaltiu na pomoc – forma, v akej by to urobili, by však bola na nich.
Slovenský premiér Robert Fico aktivovanie článku 5 v prípade napadnutia krajiny NATO nedávno nepriamo spochybnil. „Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5,“ vyhlásil.


