Slovák z vojnového územia: Vlastná obrana bude 100-krát drahšia

„Naša vlastná obrana bude 100-krát drahšia.“ Slovák z vojnovej zóny opísal prvé hodiny invázie aj to, prečo je únava z vojny na Slovensku absurdná

Slovenská spoločnosť pociťuje únavu z nekončiaceho sa konfliktu, no na Ukrajine ľudia dennodenne čelia ostreľovaniu a zničujúcim útokom. Humanitárny pracovník a bývalý fotoreportér Anton „Tony“ Frič prináša svedectvo z frontových oblastí a hovorí o cene, ktorú platíme za celospoločenskú ľahostajnosť.

„Slováci sú vraj z vojny unavení, ale nemáme byť z čoho unavení, keďže tu sa nebojuje. Jediní, kto má právo byť z vojny unavení, sú práve Ukrajinci,“ hovorí Frič.

Prvé hodiny invázie: Štát je kolos, pomáhať museli malí

Na ukrajinsko-slovenskej hranici bol medzi prvými hneď v prvý deň invázie. „Keď vypuknú boje, tí, čo môžu, sadajú do áut a utekajú. Najprv idú tí najbohatší, potom bežní ľudia, ktorí majú prostriedky na štart v novej krajine. Až ako poslední utekajú tí najchudobnejší, keď už nemajú inú možnosť a ich domovy sú priamo zničené,“ opisuje.

Štátny stroj podľa neho vtedy zlyhal alebo zaspal. „Štát je obrovský kolos a trvá mu, kým sa prebudí. Hasiči či veľké organizácie dorazili až na druhý či tretí deň. Ja som mal výhodu, že som bol práve na východe a mali sme v sklade charity nejaké potraviny,“ hovorí. Keď ráno o siedmej počúval správy v rozhlase, hneď volal šéfovi, že sa začala vojna a ľudia budú utekať. Pobalil veci zo špajzy a o jedenástej dopoludnia bol už v Ubli. „Za hodinu som mal auto prázdne a len som telefonoval, aby doviezli čokoľvek ďalšie.“

„Únava z vojny na Slovensku? Ukrajinci si správy vypnúť nemôžu“

Od februára 2022 prešlo už takmer päť rokov. Masová solidarita opadla a prieskumy ukazujú, že v spoločnosti zhasína záujem. „S trochou úsmevu vnímam tú frázu, že Slováci sú z vojny unavení. Nemáme byť z čoho unavení, lebo tu sa nebojuje. Žijeme v jej tieni, ale tí, čo majú právo byť unavení, sú Ukrajinci,“ vraví Frič.

Práve preto je dnes jeho práca iná. „Pomaly každá druhá moja cesta nesmeruje len s humanitárnou pomocou, ale beriem so sebou novinárov. Robíme príbehy obyčajných ľudí poznačených vojnou, aby sme verejnosti priblížili realitu a ukázali, prečo majú Ukrajinci právo povedať, že sú unavení.“

Život pod dronmi a boj s ľahostajnosťou

Ako príklad uvádza podzemnú školu v Charkove, vybudovanú hlboko v zemi na úrovni protiatómového krytu. „V tejto konkrétnej sa učí tisíc detí v dvoch zmenách. Hoci sú v kryte v bezpečí, stáva sa, že raz za dva mesiace raketa alebo dron zabije dieťa na ceste do školy alebo doma. Ročne takto prídu o päť až šesť žiakov,“ približuje.

V Kyjeve bývali u rodiny, ktorá spáva na chodbe medzi dvoma nosnými stenami, pretože útoky už neprebiehajú len v noci, ale nepretržite. „Predstavte si matku v Charkove so 6-mesačným dieťaťom. Jej materská je v prepočte 50 eur mesačne. Plienky a potraviny tam pritom stoja rovnako alebo viac ako u nás.“

Ako vyzerá bežný deň vo vojnovej zóne z pohľadu bezpečnosti? „Akonáhle prekročím hranicu v Ubli, prepínam do iného režimu. Neustále sledujem aplikácie s výstrahami. Na čerpacej stanici vo Vinnyci rýchlo natankujem, odparkujem auto 50 metrov ďalej a až potom idem zaplatiť, lebo benzínky sú častým cieľom dronov. V Kyjeve nespím na posteli, ale na zemi za posteľou, aby ma v prípade výbuchu nezasiahli sklenené črepiny.“

„Ak prenecháme Ukrajinu Rusku, naša vlastná obrana bude stokrát drahšia“

Na Slovensku sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že by sa Ukrajina mala vzdať územia v prospech mieru. „Vždy sa pýtam: ‚Ty by si nechal svoj byt niekomu z Ruska a išiel žiť do prenájmu v Nemecku len preto, že Rus ten tvoj byt chce?‘“ hovorí Frič.

Pokiaľ ide o geopolitiku, podľa neho je nepomerne lacnejšie dodávať Ukrajine zbrane a peniaze, aby bojovala, než nechať Ukrajincov prehrať a potom musieť do vojny priamo zapojiť vlastné sily. „To by bolo desaťnásobne až stokrát drahšie.“

O vojne sa rozpráva aj so svojimi deťmi. „Pravidelne. Moje deti majú jasný názor, keďže u nás Ukrajinci priamo bývali. Deti to vnímajú tak, že ide o ruskú agresiu a jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, je poraziť agresora a vyhnať ho z Ukrajiny.“

Ako bojovať so súcitovou únavou

Frič sa snaží proti ľahostajnosti bojovať priamou prácou s ľuďmi. „Treba chodiť medzi ľudí a rozprávať sa s nimi. Od januára plánujeme s generálom Mackom sériu prednášok po Slovensku o vojenskej aj humanitárnej situácii. Na sociálnych sieťach sa snažím burcovať verejnosť a momentálne zbierame vianočné balíčky a plienky pre deti v Charkove.“

Až 80 percent jeho aktivít pritom zostáva na Slovensku – prevádzkuje sociálny šatník, komunitné centrum a stavia centrum pre deti so psychickými problémami. Situáciu ľudí na Ukrajine však vníma ako najhoršiu zo všetkých, aké zažil. „Pomoc tam je najpotrebnejšia.“