Slovenské zbrojovky doplácajú na politické vojny

Európa spája sily v obrane, Slovensko podľa Yar prešľapuje

Európsky parlament v stredu výraznou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má radikálne urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur. Kým Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar (PS/Renew Europe) fatálne zlyháva. Dôvodom nie je len pošramotený imidž vlády, ale aj vnútorné spory v koalícii a obrovský konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Zmena európskeho prístupu k vlastnej obrane neprichádza len tak. Podľa europoslankyne je dôvodom nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny, ktoré Úniu nútia postaviť sa na vlastné nohy. „Vidíme, ako sa mení geopolitický priestor. Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,“ varuje Yar.

Logistický problém: 170 systémov verzus 30

Európa dnes čelí vojne, ktorá sa nedeje len v zákopoch. „Hybridné útoky, sabotáže, útoky na infraštruktúru, podpaľačstvo či dezinformácie totiž neprekračujú oficiálnu hranicu na to, aby sme mohli uplatniť články NATO o takzvanej kolektívnej obrane. Nemôžeme sa tak plnohodnotne brániť,“ objasňuje Yar.

Ak by v Európe dnes vypukol konvenčný konflikt, armády by čelili logistickej nočnej more. Zatiaľ čo Spojené štáty americké operujú len s tridsiatimi zbraňovými systémami, armády európskej dvadsaťsedmičky ich majú vo výzbroji neuveriteľných 170. „Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,“ vysvetľuje spoluspravodajkyňa Výboru pre bezpečnosť a obranu.

Bruselská armáda je mýtus

Téma spoločnej európskej obrany je často zneužívaná na strašenie stratou suverenity budovaním „európskej armády“. Lucia Yar tieto obavy striktne odmieta. Nová legislatíva podľa nej nijako nezasahuje do vojenského velenia či politického rozhodovania o nasadzovaní vojakov. „Právomoci nám zostávajú. O armáde to vôbec nie je. Pri armáde ide o velenie, nasadzovanie a politické rozhodovanie, čo zostáva plne na pleciach členských štátov,“ prízvukuje europoslankyňa.

Poistka proti „kamarátom“

Nové pravidlá zavádzajú celoeurópsku štandardnú lehotu 42 pracovných dní na povolenie výstavby zbrojárskej fabriky. Ak štátne úrady nestihnú v zákonnej lehote žiadosť vybaviť, firma na základe takzvaného tichého súhlasu automaticky získava povolenie. Yar však do legislatívy pretlačila dôležitú poistku. „Poučila som sa z toho, čo sa deje na Slovensku a ako náš minister obrany spolupracuje s veľkými zbrojovkami. Ak by to malo slúžiť len na pomoc kamarátom, Európska únia to uvidí a bude štáty upozorňovať.“

Slovensko bez názoru

Kým členské štáty na európskej úrovni tvrdo vyjednávali o podmienkach, Slovenská republika sedela za stolom mlčky. Podľa Yar Slovensko nemalo vypracovanú absolútne žiadnu pozíciu. Dôvodom bol politický a kompetenčný konflikt medzi ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a ministerstvom hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas-SD). „Výsledkom ich nezhody bolo, že Slovensko na úrovni EÚ nemalo vlastnú riadne dohodnutú pozíciu. To je naozaj pozoruhodná a výnimočná situácia,“ kritizuje Yar.

Kaliňák radšej nakupuje mimo Únie

Spoločnosť Kallan Consulting, ktorú Robert Kaliňák spoluvlastní, v rokoch 2022 a 2023 aktívne lobovala v Spojených arabských emirátoch v prospech českej zbrojárskej skupiny CSG miliardára Michala Strnada. Keď sa Kaliňák na jeseň 2023 stal ministrom obrany, jeho rezort uzavrel so Strnadovou skupinou kontrakty v rámcovej hodnote 60 miliárd eur.

„Namiesto EÚ nakupuje techniku z krajín mimo Únie – zo Spojených štátov, Izraela, Brazílie či arabských krajín. Sústreďuje sa na biznis mimo EÚ a zadlžuje mladé generácie,“ tvrdí Yar.

Strach domácich zbrojárov

Na neštandardné správanie vlády už priamo doplácajú slovenské podniky. „Problémom je príšerný imidž slovenskej vlády voči EÚ a Ukrajine. Nad slovenskými firmami visí otáznik, či dokážu pomáhať Ukrajine, keď naša vláda spolupracuje s Ruskom,“ upozorňuje europoslankyňa. Paradoxom je strach domácich zbrojárov priznať medzinárodné úspechy. „Niektoré slovenské firmy s Ukrajincami robia, ale veľmi sa tým nechvália, pretože by ich ešte možno podpredseda národnej rady, pán Gašpar, označil za možný strategický cieľ pre Rusko,“ myslí si Lucia Yar.

Legislatíva je schválená a loptička je podľa Yar teraz na strane národných vlád. „Ak Slovensko nenaskočí na tento systém, príde o investície, európske peniaze a pracovné miesta. Okolité krajiny sa posunú dopredu a my budeme opäť len v závese.“