Spojiť sa v boji proti migrantom je zbabelé.
Neľudské a zbabele bojové politiky proti migrantom
V súčasnosti prebehli diskusie o odmietnutí migračného paktu v postkomunistických krajinách, kde zdanlivo nevzrušuje ich implementácia, ale skôr vynikajúca propagácia strachu a nevraživosti voči bezbranným. Slovensko, Poľsko a Česko, vlády, ktorých lídri zabudli na svoju vlastnú históriu útekov, teraz otvárajú brány predsudkov, ideológie a nezmyslov, ktorých pravdy sa zmestia do ich politických agend.
Politici opäť pred voľbami: Boj proti bezmocným
Vlády sa zjednocujú v neprijímaní ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a biedou. Ich logika je jednoduchá: spojiť sa proti migrantom znamená získať podporu tých, čo zvolili ich politický smer. No o kom to opäť vypovedá? Je zbabele bojovať proti tým, ktorí hľadajú bezpečie, zatiaľ čo sa hrdia rodnou kultúrou a tradíciami? Je to skutočná cesta k hrdosti, alebo len maskovanie slabostí?
Pýta sa Slovensko: Akým smerom chceme ísť?
V súčasnej situácii nám bol ponúknutý návrh, aby krajiny, ktoré odmietajú migrantov, prispievali do spoločnej pokladnice. Vraj pre našu budúcnosť. Ale ak nie sme ochotní poskytnúť odborníkov a ľudí, ktorí by mohli slízať túto ošemetnú horkosť s nekresťanskou bezohľadnosťou, tak kde sa nachádzajú pravé hodnoty, na ktorých sme vyrastali?
História sa opakuje: Nepamätáme si, kto nám pomáhal?
Nebolo to tak dávno, keď susedné krajiny ponúkli pomocnú ruku, keď naši predkovia bojovali za slobodu. Dnes však niektoré krajiny, ktoré hrdo hlásia svoju kresťanskú orientáciu, zabúdajú, čo znamená solidárne stáť po boku tých, ktorí v ťažkých časoch potrebovali našu pomoc. Je absurdné hľadieť na minulosť, no v súčasnosti sa pozerať na druhých s aroganciou a nezáujmom.
Aká bude budúcnosť Slovenska a jeho občanov?
Kde sú tie hodnoty o rešpekte, ľudskosti a empatii? Sú tu, ale pre mnohých sa zdá byť komfortnejšie zavrieť oči a predstierať, že sa nás to netýka. Slovensko, krajina, ktorá sa vyhne realite, rizikuje budúcnosť. Prijatie migrantov nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj ekonomického prežitia. Zdravotné sestry, ktoré sa spamätáva, aby pomohli svojmu národu, skôr či neskôr budú chýbať. Mal by to byť alarmujúci zvon pre tých, ktorí sa snažia politikovať s temnotou a neľudskosťou.
Čo nás čaká, ak zavrieme dvere?
Kde sa stane z našich politických snáh? Stagnujeme v strachu a predpojatosti. Odmietanie a opovrhnutie ťažkostí druhých nevytvorí zázraky, len rozšíri hroznú priepast medzi kultúrami, životmi a hodnotami. Ak nechceme byť súčasťou riešenia, tak zostaneme v nekonečné hádke o tom, ako sa tejto kríze vyhnúť. Dôsledky našich rozhodnutí budú mať vplyv na generácie dopredu. Je len na nás, ako sa rozhodneme reagovať.
