Štyri knihy o geopolitike, ktoré pomôžu pochopiť svetové konflikty

Vo svete konfliktov prežijú iba informovaní: štyri tipy na knihy o geopolitike

Dnešné knižné tipy odpovedajú na otázky, kde sú korene putinovského Ruska a čo rozhodne o tom, na ktorej strane novej Železnej opony skončí Slovensko. V komplikovanom svete plnom ozbrojených aj iných konfliktov sa zorientujú len informovaní.

Michail Zygar skúma krátke dejiny ruskej demokracie. Christopher Phillips píše o desiatich konfliktoch, ktoré pomôžu pochopiť súčasný Blízky východ. Juraj Kríž hľadá odpoveď na otázku, ako vojna na Ukrajine pretvára Slovensko a geopolitickú realitu sveta. A nemenej zaujímavé a užitočné je rozprávanie o ruských vplyvových kyberoperáciách od Daniela P. Baggea.

Tragické sovietske dedičstvo

Ruský publicista a historik Michail Zygar sa venuje posledným tridsiatim rokom existencie Sovietskeho zväzu od letu Jurija Gagarina do vesmíru po rozpad impéria v roku 1991. V knihe Odvrátená strana Zeme (Absynt 2026) vysvetľuje, prečo bol koncom osemdesiatych rokov pokus o demokraciu neúspešný.

Komplikované časy predstavuje cez významné udalosti a príbehy, ktorých aktérmi sú desiatky zásadných osobností (Gorbačov, Jeľcin, Solženicyn, Vysockij, Kasparov). Popri nich v knihe vystupujú ďalší umelci, disidenti, politici, vedci aj obyčajní ľudia, z ktorých sa v prelomových dejinných okamihoch stávajú nečakaní hrdinovia. Z pozadia KGB sa vynára muž menom Vladimir Putin.

Kniha je príbehom o nádeji, odpore a postupnom rozpade viery v systém – ale aj o tom, prečo dedičstvo Sovietskeho zväzu nikdy celkom nezmizlo. V jeho tieňoch totiž možno hľadať aj korene dnešného putinovského Ruska a jeho návratu k imperiálnym ambíciám.

Epicentrum svetových kríz

Blízky východ sa opakovane stáva epicentrom svetových kríz. Christopher Phillips, ktorý pôsobí na University of London a píše pre The Guardian, The Washington Post či Newsweek, v knihe Bojové zóny (Mamaš 2026) vysvetľuje desať najdôležitejších konfliktov v jednom z najnestabilnejších regiónov sveta.

Od vojny v Sýrii cez konflikt v Gaze, Jemene a Líbyi, Iraku, Kurdistane či Egypte až po súperenie Iránu a Saudskej Arábie ponúka sprievodcu geopolitikou Blízkeho východu. Viac než desať rokov po Arabskej jari región čelí občianskym vojnám, autoritárskym režimom, prevratom a mocenským zápasom.

Západní komentátori a politici však túto zložitosť často zjednodušujú. Na vysvetlenie ponúkajú lacné vysvetlenia, napríklad údajnú odvekú nenávisť medzi náboženskými skupinami. Iným povrchným vysvetlením je ropa alebo západný imperializmus. Realita je však určite zložitejšia.

Kde skončí Slovensko?

Historik a analytik Juraj Kríž sa zaoberá najnovšími svetovými dejinami a politickým vývojom v Spojených štátoch i v Spojenom kráľovstve. V knihe Horúca vojna, studený mier (Artis Omnis 2026) sa venuje ruskej invázii na Ukrajinu a ekonomickému pretláčaniu medzi Putinovým režimom a Západom.

Približuje povahu týchto konfliktov a ukazuje dôležitosť osobností samotných politických lídrov. Zároveň skúma, aké miesto v takomto rapídne meniacom sa svetovom poriadku by malo mať Slovensko. Kríž píše o novej studenej vojne a zamýšľa sa aj nad dôsledkami „horúcej vojny“ pre Európu a Slovensko.

Vojna ešte nejaký čas potrvá, a tak definitívne odpovede neexistujú. Veľmi pravdepodobné je, že z Ukrajiny sa stane významná európska vojenská mocnosť. Pre Slovensko je dôležité, aby sa neocitlo v sivej zóne bez partnerov, vplyvu a budúcnosti.

Poznaj svojho nepriateľa

Daniel P. Bagge bol v rokoch 2018 až 2021 kybernetickým pridelencom Českej republiky pre Spojené štáty a Kanadu. Vybudoval odbor kyberbezpečnostných stratégií. Bol technologickým stratégom Vojenského spravodajstva a jeho analýzy zaujímajú aj americký Kongres.

Vo svojej práci Demaskování maskírovky: Ruské vlivové kyberoperace (Academia 2025) skúma, ako Rusko začlenilo digitálny potenciál do doktríny informačných operácií. Základy ruského prístupu k informačným operáciám siahajú až do polovice 19. storočia, keď cárska tajná služba praktizovala klamlivé operácie proti skupinám anarchistov.

Dodnes sa Rusi spoliehajú na to, že svojimi operáciami spôsobia u svojich nepriateľov dezorganizáciu. Autor pripája návrh možných protiopatrení, ktoré dokážu otupiť vplyvovú ruskú kampaň proti Západu.