USA žiadali Muska o zapínanie a vypínanie Starlinku. Systém je nástrojom politiky
USA opakovane žiadali Muska, aby Starlink zapínal aj vypínal
Administratívy amerických prezidentov Joea Bidena aj Donalda Trumpa opakovane žiadali spoločnosť SpaceX, aby v rôznych krajinách zapínala alebo vypínala satelitnú službu Starlink. Uviedlo to šesť nemenovaných bývalých vysokopostavených predstaviteľov Spojených štátov.
Počas pôsobenia Bidenovej administratívy sa tieto žiadosti týkali okrem iného vypnutia služby, aby sa zabránilo milíciám napojeným na Irán v Jemene a Libanone využívať Starlink na komunikáciu. V iných prípadoch išlo o aktiváciu služby s cieľom zabezpečiť prístup na internet v Iráne a na Ukrajine na podporu tamojšej armády.
Zapínanie Starlinku počas protestov aj vojny
Krátko po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 tlačili predstavitelia Bidenovej administratívy na SpaceX, aby rozšírila využívanie Starlinku ukrajinskou armádou. V inom prípade administratíva požiadala spoločnosť, aby aktivovala Starlink v Iráne počas protestného hnutia, ktoré sa začalo v septembri 2022. Terminály sa do krajiny dostali s pomocou vlády USA.
Bidenova administratíva sa v určitých situáciách spoliehala na šéfa SpaceX Elona Muska pri presadzovaní svojej politiky. Jej predstavitelia koordinovali so spoločnosťou kroky na marenie aktivít protivníkov USA prostredníctvom vypínania služby a na pomoc spojencom rozširovaním dostupnosti Starlinku.
Rokovania o termináloch v Iráne
Diskusie medzi vládou a SpaceX sa často zameriavali na to, ako zabrániť skupinám, akými sú húsíovia napojení na Irán v Jemene a militanti z Hizballáhu v Libanone, využívať terminály Starlinku. Zástupcovia Bidenovej vlády niekoľkokrát poskytli SpaceX spravodajské informácie naznačujúce, že tieto skupiny terminály používajú. Administratíva následne požiadala spoločnosť, aby príslušné terminály identifikovala a vypla. Niektoré z nich boli deaktivované.
Trumpova administratíva požiadala Muska, aby po americko-izraelských útokoch v rokoch 2025 a 2026 sprístupnil Starlink v Iráne. Verila, že tým posilní prístup na internet a možnosti komunikácie protivládnych demonštrantov. Po útokoch na Irán v júni 2025 a opäť vo februári 2026 administratíva rokovala s Muskom a spoločnosťou SpaceX o dopravení terminálov Starlinku do islamskej republiky a ich aktivácii.
Obavy o národnú bezpečnosť a úlohu súkromnej firmy
Nedávne obmedzenia prístupu Ukrajiny k službe, aj keď je spojencom USA, znepokojili európskych predstaviteľov. Niektorí z nich tvrdia, že Európa musí rozvíjať vlastné vojenské satelitné komunikačné kapacity, keďže v súčasnosti neexistuje žiadna alternatíva, ktorú by bolo možné v krátkom čase nasadiť.
Demokratický kongresman Jason Crow upozornil na riziká spojené so závislosťou USA od spoločnosti SpaceX. „Nevolení miliardári a súkromné spoločnosti by nemali rozhodovať o tom, čo je v najlepšom záujme národnej bezpečnosti Ameriky,“ povedal.
Armand Musey, prezident poradenskej spoločnosti Summit Ridge Group pôsobiacej v satelitnom priemysle, uviedol: „Mal by byť podnikateľom, ktorý má zmluvy s vládou, no v podstate prijíma zásadné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. Je natoľko nejednoznačnou osobnosťou, že neviete, či jeho rozhodnutia vychádzajú z jeho osobných rozmarov, alebo či naňho pôsobí nejaký iný vplyv.“
Biely dom ani SpaceX verejne nepotvrdili, že terminály v Iráne boli aktivované. Denník The Wall Street Journal vo februári informoval, že vláda USA poslala do Iránu tisíce terminálov Starlinku. Iránska delegácia pri OSN na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.
