Útek z koalície do prezidentského paláca: intrigy, konšpirácie, škrípanie zubov a reči o lenivcovi

Útek z koalície do prezidentského paláca: intrigy, konšpirácie a skryté napätie

Ako sa blížili prezidentské voľby, situácia medzi bývalým premiérom Robertom Ficom a jeho niekdajším spojencom Petrom Pellegrinim sa zdala byť na hrane. Po Pellegriniho odchode zo Smeru, Fico nemal iné slová ako urážky, tentoraz mu nedával žiadne iné oslovenie ako „zradca.“ Očakávalo sa, že po Pellegriniho zvolení za prezidenta, obaja politici si budú snažiť navzájom nerobiť zle, avšak ich vzťah bol predsa značne napätý. Fico totiž radšej naznačil, že vládne oblasti, v ktorých Pellegriniho zvolenie najviac zasiahlo, sú preňho úplne bezvýznamné.

Fico, ktorý sa stal premiérom už štvrtýkrát, sa vo svojich vyhláseniach často odvolával na výroky o tom, že za nič nemôže. To, že uplynulo dvadsať rokov od jeho prvého získania premiérskej funkcie tak považoval za príležitosť obstáť vo vlastnom odraze. V knihe „Fico – Posadnutý pomstou“, ktorá sa zverejňuje čas od času, sú zakomponované mnohé podrobnosti týkajúce sa tejto zložitej schémy intríg.

V súvislosti s Pellegriniho prezidentským postom, Fico najprv zablahoželal s istým iróniou, no neskôr prehlásil: „Ľudia na Slovensku ukázali, čo im hrozí zo strany liberálnych médií a aktivistov. To nebola náhoda, ľudia išli voliť, lebo sa obávali, kam by táto krajina mohla smerovať.“ Pre Fica bol Pellegrini, ačkoliv z neho spravil ministra, prezidenta parlamentu a premiéra, stále vzdialeným politikom. Preto, keď Pellegrini vyhlásil, že nebude v prezidentských voľbách kandidovať, Fico sa mu postavil chrbtom, pretože jasne ukázal, že sa chce z koalície s ním a Dankom dostať.

Zložitosti prezidentskej kampane

Vo voľbách, ktoré zniesli zlatú medailu pre Pellegriniho, sa mnohé veci spájali predovšetkým s robením vecí z pohľadu voličov a verejnosti. Jeho neistota ohľadom predchádzajúcich sklamaní, ako sú voľby, sa ukázala v špecifických okamžikoch, kde potreboval presne plánovať, ako si nájsť vlastnú identitu v pozícii, ktorú predtým presne odmietal.

Aj v kampani sa Pellegrini na istý čas dostal do úzadia. Otázky, ktoré sa vynárali ohľadom spojenectiev, boli neoddialiteľné. Na jednej strane Fico, ktorý mal sklon zužovať svoje politické vnímanie na obvinenia z trestných činov, mohol opäť získať prevahu. Ale Pellegrini, ktorý bol plne zapojený do otázok prezidentských volieb, sa snažil nájsť spôsob, ako sa s týmito tlakmi popasovať a získať kontrolu.

Kampaň a rétorika

V predvolebnej kampani Fico a Pellegrini znova rozdelili politické územia. Fico sa snažil znižovať šance na Pellegriniho úspech proti Ivanovi Korčokovi, o ktorom sa zdalo, že verejnosť zaradiť vo svojich voľbách do pozície vojnového štváča, toho, kto by bol pripravený súhlasiť s nasadením vojakov na Ukrajine. Fico opakovane naznačoval, že Hlas by mal byť zradcom liberálov, a táto rétorika prekladala jeho voľbu do vyhrotenej funkcií vo vzťahu k tomuto dôležitému politickému boju.

Samotná atmosféra kampane sa stala úžasne polarizujúcou. V ostatnom čase, Korčok, aj s podporou Pellegriniho, čelil generálnej mobilizácii proti svojim názorom. Ak sa situácia v politických vzťahoch zaostrovala, obaja lídri pokračovali v prehlbovaní konfliktu evidentne na účet jedného či druhého politického prúdu.

Pellegriniho víťazstvo a následnosti

Aj keď voľby nakoniec vyhral Pellegrini, otázky, ktoré visely vo vzduchu, sa netýkali len jeho politických zručností. Keď sa vzíde do čela štátu, ide skôr o jeho politické prepojenia, ježiš, o hodnotiace pohľady a rétoriku, ktorá sa opäť prehodnotila do stavu pred politikou vo funkciách, ktoré mal na starosti. Fico týmto spôsobom ukazuje, že politické vzory sú vždy zložitou klauzulou, ktorá pôsobí predovšetkým na území a sily.

Pellegriniho prezidentský mandát tak naznačuje, aké politické dynamiky sa ešte dejú v slovenskej politickej scéne. Dôsledky sa pre politici ukazujú ako zložitý aspekt, v ktorom predchádzajúce spojenectvá, intrígy a napätia sú jasne zmieňované na povrchu politického diskurzu, a skôr či neskôr, tak vo verejnom záujme, aj v prostredí zasahujúcich voličov.