Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Fico vyšiel z krízy prvýkrát slabší
Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Robert Fico vyšiel z tejto krízy prvýkrát slabší
Premiér v tejto koaličnej dráme nedosiahol nič. Nezachránil Tomáša Tarabu, nepotupil Andreja Danka, ani neposilnil Smer. Načo to potom vlastne celé robil?
Po takmer deviatich rokoch sledovania slovenskej politiky zažil autor tohto komentára šesť vlád, no žiadnu, ktorá by vládla celé štyri roky. Tretiu Ficovu na jar 2018 položila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zvyšné dva roky to za Fica vzal Peter Pellegrini.
Po nich prišlo trojročné matovičovsko-hegerovské trápenie zakončené pár mesiacmi úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Zdá sa však, že štvrtá vláda Roberta Fica nepôjde v šľapajach tretej. Prvýkrát od marca 2016 by sme mohli mať vládu, ktorá dovládne.
Fico nedosiahol nič
Kontúry toho, ako koaličná kríza dopadne, sa začali rysovať už v Prezidentskom paláci po odvolaní Tomáša Tarabu. Bývalý minister vyhlásil, že s Ficom má korektné vzťahy, stojí za ním a určite proti nemu v parlamente nepôjde.
Vo včerajšom komentári sme napísali, že veľa bude závisieť od toho, ako Fico naloží s ministerstvom životného prostredia, no aj to sa vyriešilo pomerne jednoznačne. „Predseda Smeru a predseda vlády Robert Fico je rovnako pripravený v spolupráci s vedením SNS doriešiť personálne obsadenie ministra životného prostredia nominantom tejto strany,“ oznámil Smer včera večer v statuse.
Ak sa to naplní, bude to ešte väčší Dankov úspech ako odvolanie Tarabu. Zbaviť sa vlastného ministra hlasovaním s opozíciou je síce historická chvíľa, ale až to, že za to SNS nijako nepyká, je skutočným potvrdením, že Danko vyšiel z koaličnej krízy ako víťaz.
Smeru je to jedno
Fico asi čakal, že predseda SNS stokrát cúvne a premiér si bude môcť nechať Tarabu vo vláde bez veľkých politických nákladov. Teraz Danka nemôže ani potrestať, lebo to by koalíciu už rozbíjal Smer, nie SNS.
Smer sa síce naďalej tvári, že hrozba predčasných volieb platí, keď v statuse opäť spomínal „štandardné ústavné riešenia“, ktoré uprednostní pred provizóriami a menšinovými experimentmi, no už to naozaj vyzerá ako plané strašenie.
Obhájiť sa dokážu len vojnou
„Slovensko potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine,“ tvrdí Smer. Takto pred dvoma rokmi Robert Fico ešte tvrdil, že „so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá“.
Smer sa týmto v skutočnosti priznáva, že okrem schválenia rozpočtu už nemá štvrtá Ficova vláda žiadne ambície. A opäť museli spomenúť možnosť vojenského konfliktu. Svoju existenciu už nevedia obhájiť inak.
Fico prosto priznal porážku, spočítal si straty a rozhodol sa hrať to na zodpovednosť.
Čo vlastne Smer získal?
Je teoreticky možné, že len vyčkáva s témou predčasných volieb na vhodnejšiu príležitosť. Tá by prišla, ak by sa nepodarilo zostaviť alebo prijať rozpočet. Vláda, ktorá nedokáže schváliť rozpočet, prosto stráca nárok na existenciu.
„Buď máte predčasné voľby, alebo nejaké ďalšie pokračovanie,“ zhodnotil ešte pred rozhodnutím predsedníctva Smeru minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Dovolávanie sa zodpovednosti a stability neznie ako štátnický krok najsilnejšej a najsúdržnejšej koaličnej strany, ale ako ústupok z nevyhnutnosti a snaha za každú cenu zmenšiť následky škôd a pokračovať.
Dovtedy však môžeme túto koaličnú krízu považovať za zbytočnú. Vôbec sa nemusela udiať. Historická je zatiaľ jedine tým, že je prvou, z ktorej vyšiel Robert Fico slabší.


