Namiesto tuhých mrazov zrejme príde iný scenár
Zimné modely naznačujú miernejší priebeh, hoci októbrové oslabenie polárneho víru vyvolalo obavy
Prvé sezónne modely Európskeho centra pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) na obdobie od decembra do februára ukazujú pre strednú Európu odlišný scenár, než aký naznačovali špekulácie o „zime storočia“. Tie sa šírili po tom, čo sa koncom októbra takzvaný stratosférický polárny vír oslabil tak skoro, ako ešte nikdy od začiatku meraní.
V zime sa nad severným pólom vo veľkej výške vytvára rozsiahly stabilný vír nízkeho tlaku vzduchu tvorený ľadovým vzduchom, ktorý obklopujú silné západné vetry. Kým je tento vír silný a kompaktný, udržiava arktický chlad v polárnej oblasti. Ak zoslabne, chlad môže preniknúť ďalej na juh.
Polárny vír by mal v decembri opäť zosilnieť
Aktuálne meteorologické mapy ECMWF zobrazujú situáciu vo výške približne 30 kilometrov. Ukazujú, že polárny vír je v súčasnosti výrazne vychýlený a leží nad Škandináviou. Na každodenné počasie to podľa dostupných informácií z krátkodobého hľadiska nemá vplyv. Výraznejšie prejavy by bolo možné očakávať až vtedy, ak by sa oteplenie a oslabenie z vysokých vrstiev atmosféry prepracovalo do nižších vzduchových vrstiev, v ktorých sa tvorí počasie. Ani to však nie je nevyhnutné.
Meteorológ Klaus Marquardt zo služby Meteo News uviedol, že v decembri polárny vír pravdepodobne opäť zosilnie. „Ľadová zima“ alebo „zima storočia“ sa z tohto pohľadu javí skôr ako nepravdepodobná.
Modely sa zhodujú v troch bodoch
Sezónne predpovede ECMWF aj NOAA nie sú klasickou predpoveďou počasia na jednotlivé dni, ale hrubým trendom pre celé regióny. Oba modely sa v troch bodoch zhodujú.
Prvým je množstvo vetra a premenlivé počasie. Európsky aj americký model počítajú na zimu s množstvom tlakových níží nad Atlantikom a severozápadnou Európou. Pre strednú Európu by to znamenalo časté západné a juhozápadné vetry a namiesto pokojného mrazivého počasia pod vplyvom tlakovej výše skôr nestále sychravé počasie.
Druhým bodom je nadpriemerné množstvo zrážok, ktoré oba modely spájajú s množstvom tlakových níží. To je podľa Marquardta dobrá správa najmä pre prírodu, zásoby vody a lyžiarske strediská vo vyšších polohách. Viac dažďa a snehu by malo doplniť podzemnú vodu aj hladiny jazier a na jar zabezpečiť vodu z topiaceho sa snehu. Vo vyšších polohách by malo nasnežiť citeľne viac než minulú zimu.
Tretím bodom sú celkovo výrazne nadpriemerné teploty. Pri pohľade na všetky tri zimné mesiace počítajú obe veľké meteorologické služby s teplotami o jeden až dva stupne vyššími, než je dlhodobý priemer. Jednotlivé chladné zimné dni alebo krátke mrazivé obdobia sú aj naďalej možné, z pohľadu celej zimy by však mali zostať výnimkou.
Či sa dlhodobé modely v tomto trende nemýlia, sa definitívne ukáže až na jar. Podľa súčasného stavu však výrazne viac faktorov hovorí v prospech miernej a vlhkej zimy než v prospech obávanej „ľadovej zimy“.


