ZSSK sľubuje revolúciu. Na 8 „vlakov budúcnosti“ nemá peniaze, zvezú nás v roku 2032
Železničná spoločnosť Slovensko podpísala zmluvu s konzorciom Škoda Group a ŽOS Trnava na nové diaľkové vlaky. Objednávka zahŕňa osem elektrických jednotiek s opciou na ďalších sedem. Zmluva však nadobudne účinnosť až po zabezpečení financovania, ktoré zatiaľ nie je vyriešené. Cena ôsmich vlakov je 266,2 milióna eur bez DPH.
Prvé vlaky najskôr v roku 2032
ZSSK očakáva prvé nové jednotky najskôr v rokoch 2032 až 2033. Dôvodom je výroba, schvaľovanie vozidiel a dlhý proces prípravy novej generácie vlakov. Odborník na železnice Jiří Kubáček uviedol, že viacročné dodacie doby sú pri nových vlakoch obvyklé.
ZSSK argumentuje tým, že časť dnešných diaľkových vozňov bola modernizovaná približne pred dvadsiatimi rokmi a v nasledujúcom desaťročí sa bude približovať k hranici ďalšieho ekonomicky efektívneho používania.
Financovanie zatiaľ nie je zabezpečené. Bez neho zmluva nenadobudne účinnosť a výroba sa nezačne. ZSSK uvádza, že počíta s tým, že peniaze by mohla získať z Európskej únie.
Kubáček uvádza, že Útvar hodnoty za peniaze popísal vysúťaženú cenu ako o niečo vyššiu oproti aktuálnemu štandardu. Za väčší problém považuje dlhoročnú prax, pri ktorej sa veľká časť obnovy vozidlového parku ZSSK financuje z eurofondov. Takéto riešenie podľa neho nevytvára stabilný mechanizmus na priebežné nakupovanie nových vlakov.
Vlaky zvládnu 200 km/h, trať nie
Nové jednotky majú mať maximálnu prevádzkovú rýchlosť 200 km/h. Pôjde o trojsystémové vlaky pripravené na prevádzku vo viacerých krajinách, primárne na trase Košice – Žilina – Bratislava s možnosťou pokračovania do Rakúska. Kubáček považuje takto zvolenú rýchlosť za správnu s ohľadom na možné predĺženie linky do Viedne.
Na Slovensku však zatiaľ vlak takúto rýchlosť nevyužije. Modernizované úseky medzi Bratislavou a Žilinou sú navrhnuté prevažne na rýchlosť do 160 km/h. V iných častiach trate je maximálna rýchlosť ešte nižšia.
Každá jednotka ponúkne 566 miest na sedenie, z toho 75 v prvej triede. ZSSK pripravuje vlaky najmä pre hodinový takt medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami. Kubáček považuje takúto kapacitu za zodpovedajúcu súčasným potrebám. Podľa neho je na úplné zabezpečenie hodinového taktu potrebných približne 12 súprav.
ZSSK však objednáva najskôr iba osem kusov. Zvyšok môže doplniť cez opciu na ďalších sedem jednotiek. Dopravca uvádza, že využitie opcie nebude automatické a bude závisieť od budúceho dopytu aj dostupných prostriedkov.
Nový typ vlaku a iný model stravovania
Nové jednotky budú úplne iným typom vlaku, než aký cestujúci na diaľkových expresoch poznajú dnes. Namiesto rušňa a samostatných vozňov pôjde o ucelený elektrický vlak s vlastným pohonom a stanovišťom rušňovodiča na oboch koncoch. Jednotka bude dlhá približne 190 metrov.
Keďže vlaky budú tvoriť jeden prevádzkovo prepojený celok, pri vážnejšej poruche jednej časti môže byť potrebné odstaviť celú jednotku. Pri dnešných klasických súpravách je prevádzka flexibilnejšia – pokazený vozeň možno poslať do opravy a zvyšok vlaku môže ďalej jazdiť.
Moderné riešenie má priniesť aj jednoduchšie nastupovanie. Vlak bude nízkopodlažný. Vo vlaku budú aj dve miesta pre ľudí na vozíku, priestor pre sedem kočíkov a 16 bicyklov.
Interiér má priniesť klimatizáciu, Wi-Fi, polohovateľné sedadlá, elektrické zásuvky a USB, moderný informačný systém a v prvej triede aj tichý oddiel. Pre rodiny bude pripravená časť s detským kinom.
Zmení sa však aj spôsob stravovania vo vlaku. ZSSK už pri nových jednotkách nehovorí o klasickom samostatnom jedálenskom vozni. Namiesto toho bude súčasťou jednotky reštauračná časť s 32 miestami. Malo by ísť predovšetkým o priestor na konzumáciu jedál a nápojov.
Kubáček práve stravovanie považuje za jednu z mála oblastí, pri ktorých má výhrady. „Ak odhliadneme od systémového neradenia reštauračných vozňov, nevidím nateraz na linke expresov medzi Bratislavou a Košicami žiaden závažnejší problém vo vzťahu ku komfortu a výbave, ktorý by bolo treba akútnejšie riešiť,“ hodnotí.
Z pohľadu komfortu tak majú nové vlaky podľa odborníka Slovensko posunúť na úroveň bežnú pri modernej diaľkovej doprave v zahraničí. Kubáček však upozorňuje, že zmluva bola podpísaná ešte pred očakávanou súťažou na liberalizáciu expresnej linky Bratislava – Košice. „Ide o nesystémové riešenie, ktoré nevytvára zdroje na systémovú obnovu vozidlového parku železničnej osobnej dopravy v budúcnosti a vo vzťahu k EÚ trošku zaváňa aj príživníctvom,“ dodal.
