Atentát na Heydricha: stál za Lidice? Bez neho by zhorelo celé Česko

Atentát na Heydricha: Odveta, ktorá zmenila dejiny

Odstránenie Reinharda Heydricha patrí medzi najvýznamnejšie akcie protinacistického odboja počas druhej svetovej vojny. Operácia Anthropoid, pri ktorej československí parašutisti Jozef Gabčík a Ján Kubiš 27. mája 1942 zaútočili na zastupujúceho ríšskeho protektora, však dodnes vyvoláva otázky o svojej cene. Nacistická odveta bola brutálna – vyhladenie obcí Lidice a Ležáky a tisíce popravených. Historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi, priblížil v podcaste Bez obalu s Braňom Dobšinským okolnosti atentátu aj jeho dôsledky.

Podľa Poscha je tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj, založené na falošnej premise. Masové zatýkanie prebiehalo už od roku 1939 a Heydrich po príchode do Prahy v septembri 1941 rozpútal krvavý teror. Nechal zatknúť predsedu protektorátnej vlády generála Aloisa Eliáša a popraviť predstaviteľov vojenského odboja Obrana národa – generálov Josefa Bílého a Huga Vojtu. Záznam z 3. októbra 1941 potvrdzuje slová šéfa československej spravodajskej služby Františka Moravca: „Musíme ukázať, že vraciame ranu za ranu.“

Heydrich bol pravou rukou Heinricha Himmlera, šéfom RSHA a hlavným architektom holokaustu z konferencie vo Wannsee. Mal plán na povojnové vyvraždenie, germanizáciu, sterilizáciu a zotročenie českého národa. Práve preto Posch považuje atentát za jednoznačne opodstatnený. „Bez atentátu by sa zrejme celé Česko premenilo na jedny veľké Ležáky a Lidice,“ uviedol historik.

Exilové vedenie na čele s Edvardom Benešom sledovalo aj politické ciele – obnovu Československa v predmníchovských hraniciach. Muselo spojencom dokázať, že obyvateľstvo Protektorátu sa s okupáciou nezmierilo. Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou a garantovali obnovu Československa v predmníchovských hraniciach.

Vyhladenie Lidíc a Ležákov je podľa Poscha brutálny zločin nacistického režimu. Lidice nemali na Anthropoid žiadne prepojenie – Gestapo tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Zrovnali dedinu so zemou, prekopali koryto potoka, vykopali cintorín a deti zavraždili vo vyhladzovacom tábore Chełmno. Zastrašovanie však vyvolalo vo svete opačný efekt – v USA pomenovávali dievčatá menom Lidice a v Británii vzniklo hnutie Lidice shall live.

Samotný atentát ukazuje, akú úlohu v dejinách hrá náhoda. Heydricha nezabil samopal Sten ani výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a fakt, že vtedy nebol dostupný penicilín. Parašutistov pri takzvanom blindrope vysadili kvôli chybe navigácie pri Nehvizdoch namiesto Plzne, no dokázali sa okamžite napojiť na odboj. Keď sa Gabčíkovi zasekol samopal, Kubiš hodil upravenú nálož. Na mieste boli len Gabčík a Kubiš – údajný tretí muž je povojnový mýtus.

Karel Čurda, ktorý výsadkárov zradil, podľa Poscha do júna 1942 konal ako vojak. Jeho zradu ovplyvnil neľudský psychologický tlak Gestapa, ktoré sa po atentáte vyhrážalo vyvraždením celých rodín. Historik však neobhajuje jeho neskoršiu aktívnu činnosť konfidenta Gestapa. Bez domáceho odboja by sa Anthropoid nikdy neuskutočnil – kľúčovú úlohu zohralo sokolské hnutie a ľudia ako Ján Zelenka-Hajský.

Jozef Gabčík bol podľa Poscha búrlivák a vojak z povolania, nie typ poslušného vojaka. Mal vynikajúce výsledky vo výcviku a prirodzené veliteľské kvality. Po porážke Francúzska mohol zbraň zložiť, no rozhodol sa odísť do Veľkej Británie. Jeho príbeh nie je len o záverečnom atentáte, ale o celom živote zahraničného vojaka a odbojára.

Odkaz operácie Anthropoid je podľa historika jasný: „Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.“