Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan, neprítomnosť som riešila terapiou

Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan. S jeho neprítomnosťou som sa vyrovnávala na terapiách

Pôvodne mala vzniknúť len spomienková výstava pre rodinu a priateľov, dnes je z toho celovečerný dokument Dve deci tušu. Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová v rozhovore približuje vznik filmu o svojom otcovi, uznávanom japanológovi Petrovi Geislerovi, pričom nevynechala ani jeho slabosti či život s alkoholom.

Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov a prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami. Pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca.

Od výstavy k filmu

Myšlienka zachytiť otcov život do filmovej podoby vznikla pôvodne ako spomienková výstava pre rodinu, priateľov a známych. Pri stretnutiach s nimi Geislerová zisťovala, že jej o otcovi rozprávajú množstvo príbehov, a rozhodla sa ich začať nakrúcať sama.

Prvá predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií, pod ktorými budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa jej zapáčilo, ako sa ľudia tvária, keď o otcovi hovoria. Formálne sa tak začal skladať klasický dokument, do ktorého zakomponovali aj otcov hlas zrekonštruovaný pomocou umelej inteligencie.

Geislerová pátrala po všetkých dostupných fotografiách, nechávala vyvolávať staré filmy a prechádzala rodinné videá na VHS kazetách, ktoré ako malá nakrúcala sama na domácu kameru. Hoci je to dokument o otcovi, jeho hrdinkou je aj mama Věra Geislerová. Film je tiež o živote a vyrastaní, o otcových slabostiach a alkoholizme.

Obavy z pomníka a pomoc strihača

Obavy, že vznikne len akýsi pomník alebo spomienkový medailón, pretrvávali aj vtedy, keď do projektu vstúpili producent Ondřej Trojan, sestra Aňa Geislerová ako producentka a kreatívna producentka Martina Šantavá z Českej televízie.

Aby sa v materiáli neutopila, pomohli prestávky počas nakrúcania. Nakrúcali niekoľko rokov s pauzami, počas ktorých sa venovala iným projektom. Pomohol jej aj strihač Vladimír Barák, ktorý dokázal materiál v strižni preusporiadať.

Nakrúteného materiálu bolo okolo dvadsať hodín. Film má teraz 83 minút a niektoré témy by sa dali viac rozviesť, no potom by stratil tempo. Geislerová sa stretáva s reakciami divákov, ktorí by si priali, aby bol film ešte dlhší.

Etická hranica pri hlase

Pri práci s otcovým hlasom cítila veľkú zodpovednosť, aby s ním pracovali citlivo. Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám. Použili texty, ktoré sám napísal svojim blízkym. Otcov hlas sa dal skvele zrekonštruovať vďaka záznamu zo Snídaně s Novou.

Ďalší podobný projekt s umelou inteligenciou neplánuje. Prácu s programom pri dokumente si však užila, rovnako ako prechádzanie jeho rozhovorov, korešpondencie a SMS správ, ktoré prepisovala a zapracovala do filmu.

Kniha, výstava a plány v Japonsku

Vznikla výstava nazvaná GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v DOXe – Centre súčasného umenia v Prahe. Okrem toho vyšla aj kniha GA-I-SU-RA a súbežne s nimi sa dokončoval film.

Aňa s Lelou chcú vydať otcove rozprávky s názvom Baňa a Mela. Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ju bude ilustrovať. Geislerová by si veľmi priala, aby mal otec samostatnú niekoľkomesačnú výstavu v Japonsku, podobne ako v pražskom DOXe.

Poetický pijan

Téma alkoholizmu bola súčasťou otcovho života aj detstva. Geislerová hovorí, že keď sa povie alkoholik, mnohým ľuďom sa vybaví niekto agresívny. Taký ich otec nebol. Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie.

Alkohol mu však postupne ničil zdravie a ovplyvňoval aj rodinu. Nechcela túto časť jeho života zamlčať, ale ani dovoliť, aby prekryla všetko ostatné, čím otec bol. Názov Dve deci tušu vymyslela Aňa počas rodinného brainstormingu.

Náročnejšie pre Geislerovú bolo vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. S tým sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód. Rodičia však zostali priateľmi a obe rodiny sa od seba nikdy neoddelili.

Reakcie divákov

Geislerová chodí s filmom po festivaloch a projekciách. Diskusie sa väčšinou prikláňajú k otcovmu životu, diváci sa pýtajú na jeho japonský prízvuk alebo na jeho rodičov. Neskôr rozhovor skĺzne aj do osobného zdieľania, keď sa ľudia začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú problém so závislosťou, alebo s rozpadom rodiny.

Film pôjde od 5. novembra do slovenských kín, slávnostná distribučná premiéra bude 4. novembra. Geislerová dúfa, že sa film bude premietať aj v Japonsku, minimálne na českom veľvyslanectve v Tokiu, kde o to sami požiadali.