Len 1 % Slovákov je veľmi spokojných. Výsledky štátneho prieskumu na zamyslenie
Jedno percento veľmi spokojných Slovákov. Výsledky štátneho prieskumu sú na zamyslenie
Aktuálnu spoločensko-politickú atmosféru na Slovensku vníma ako veľmi dobrú len jedno percento respondentov, ako dobrú ďalšie štyri percentá oslovených. Vyplýva to z augustového prieskumu štátnej agentúry Infostat. Odpovede „veľmi dobrá“, „dobrá“ a „skôr lepšia ako horšia“ spolu zvolilo len 13,2 % respondentov.
Na opačnom konci škály sú čísla omnoho vyššie. Možnosť „veľmi zlá“ si vybrala takmer štvrtina opýtaných, možnosť „zlá“ ďalších 19 percent. Odpovede „skôr horšia ako lepšia“, „zlá“ a „veľmi zlá“ spolu zvolilo až 67,0 % respondentov. Uprostred zostalo 18 percent opýtaných, podľa ktorých atmosféra nie je dobrá ani zlá.
Index spoločensko-politickej atmosféry
Infostat sa na spoločensko-politickú atmosféru v prieskumoch pýta pravidelne a meria tak aj index spoločensko-politickej atmosféry. Ten sa tento rok pohyboval od 27,3 percenta v marci po 30,8 percenta v júli, v auguste klesol na 30,7 percenta. Štátni výskumníci hodnotia, že spoločensko-politická atmosféra v krajine je stabilná, ale rozhodne nie optimistická.
„Skutočnosť, že sa len veľmi pomaly blíži aspoň k hranici jednej tretiny z možných 100 bodov, je stále na zamyslenie,“ píšu v správe k prieskumu.
Spokojnejší sú štatisticky významne častejšie občania inej ako slovenskej alebo maďarskej národnosti (25,0 %), obyvatelia Prešovského kraja (20,3 %) či ľudia vo veku nad 65 rokov (17,7 %). Naopak nespokojní boli podľa prieskumu nadpriemerne obyvatelia Trnavského kraja (76,5 %), rezidenti miest od 50-tisíc do 100-tisíc obyvateľov (73,5 %) a ľudia vo veku od 30 do 49 rokov (71,8 %).
Spokojní sympatizanti Smeru
Zaujímavý je aj pohľad na vnímanie atmosféry z pohľadu priaznivcov jednotlivých politických strán. Najspokojnejší sú sympatizanti vládneho Smeru, na konci rebríčka sú voliči Hnutia Slovensko.
„Nadpriemerne pozitívne vnímanie spoločenskej atmosféry, medzi 40 až 50 bodmi, pretrváva u podporovateľov dvoch strán vládnej koalície (Smer SD a Hlas SD), hoci v porovnaní s meraním v júni sa v priemere znížilo o 2 body na úroveň 46 bodov,“ vysvetľuje Infostat.
Turbulentným vývojom prechádzajú podľa výskumníkov sympatizanti SNS. V ich prípade index spoločenskej nálady klesol v porovnaní s júnom až o 14 bodov. Národniarov postihlo v poslednom čase viacero komplikácií, keď ich postupne opustili najprv ľudia okolo Rudolfa Huliaka a následne v septembri aj dnes už bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorého sa opozícii podarilo odvolať aj vďaka hlasom poslancov klubu SNS.
Nostalgia za socializmom
DEKK inštitút zverejnil pred niekoľkými dňami prieskum s otázkou: „Ako sa žilo ľuďom za socializmu v porovnaní so súčasnosťou?“ Možnosti „určite lepšie“ a „skôr lepšie“ si vybralo spolu až 58 percent opýtaných. Možnosti „horšie“ a „skôr horšie“ si naopak vybralo spolu 33 percent opýtaných.
„To, že veľká časť ľudí tvrdí, že sa za socializmu žilo lepšie, nemusí súvisieť s postojom k Rusku či geopolitickej orientácii. Môže to skôr vychádzať zo súčasnej nespokojnosti či neistoty a stagnácie,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, ktorý je zároveň slovenským reprezentantom v Svetovej asociácii prieskumov verejnej mienky.
Keď sa totiž výskumníci pýtali na to, kam chcú ľudia, aby geopoliticky a civilizačne patrilo Slovensko, možnosť „na východ“ si vybralo len 11 percent opýtaných, zatiaľ čo odpoveď „na západ“ si vybralo 34 percent respondentov. Niekde medzi západom a východom vidí krajinu 46 percent opýtaných.
„Nostalgiu za bývalým režimom nie je možné považovať za synonymum podporovania Ruska. Ukazujú nám to ďalšie dáta – len 11 percent ľudí na Slovensku si myslí, že Slovensko patrí civilizačne a geopoliticky na Východ,“ vysvetlil výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.
Podľa prieskumu si navyše až 63 percent opýtaných myslí, že demokracia je vždy lepšia ako akýkoľvek iný typ vlády.


