Najväčšie mesto sveta mizne pod hladinou
Najväčšie mesto sveta mizne pod hladinou
Džakarta, hlavné mesto Indonézie a najväčšia metropola sveta, sa potápa a čelí vážnym ekologickým problémom. Tento megacity, domov pre 42 miliónov obyvateľov, klesá o strašidelných 10 až 30 centimetrov ročne, čo vyplýva z nekontrolovaného odčerpávania podzemných vôd a častých prílivových vĺn. Ochranný múr, postavený pozdĺž pobrežia, momentálne bráni zatopeniu, avšak situácia zostáva kritická.
Urbanizačný tlak a jeho následky
Infraštruktúra, ktorá mala podporiť rýchlo rastúce obyvateľstvo, je nedostatočná. Džakarta sa vyrovnáva so sociálnymi problémami, ako sú šírenie chorôb, sociálne vylúčenie a znečistenie. Tieto problémy sú typické pre rýchlo rastúce metropoly v rozvojových krajinách. Opatrenia na reguláciu urbanizácie a plánovanie rozvoja sú nevyhnutné, aby sa predišlo ďalším krízam.
Rast megacities a ich výzvy
Rast populácie v mestách s počtom obyvateľov nad 50 tisíc už tvorí 45 percent svetovej populácie. Kým v roku 1950 to bolo len 20 percent, vidíme dramatický nárast megacities, ktoré dnes čelí množstvu environmentálnych a sociálnych problémov. V súčasnosti existuje 33 miest s viac ako 10 miliónmi obyvateľov.
Kde sú najväčšie mestá?
Okrem Džakarty je druhým najväčším mestom Dhaka v Bangladéši s takmer 37 miliónmi obyvateľov, ktorého rast odsunul Tokio na tretie miesto. Japonská metropola momentálne zohráva úlohu tretej najsilnejšej svetovej lokality s populáciou 33,4 milióna. Mesto Káhira, jediná metropola mimo Ázie v prvej desiatke, má 25,6 miliónov obyvateľov.
Globálne dôsledky urbanizácie
Urbanizácia sa urýchľuje najmä v siedmich krajinách: Indii, Nigérii, Pakistane, Demokratickej republike Kongo, Egypte, Bangladéši a Etiópii, kde mestá rastú exponenciálne. Tento trend predstavuje výzvu, pretože zvyšujúci sa počet obyvateľov v mestách ohrozuje dostupnosť základných služieb a zvyšuje riziko environmentálnych katastrof.
Čelíme zložitým kyselinám urbanizácie a nezodpovedanými otázkami, ako sa vyrovnať s rastom obyvateľstva a zachovaním životného prostredia. Džakarta tak slúži ako varovný prípad pre svet, keby sme mohli predísť ďalším podobným situáciám.
