Narodila sa nedoslýchavá, potom oslepla: Cítila som sa bezmocne. Liek neexistuje, no s nádejou je lepšie.
Prekonávanie prekážok a sila optimizmu
Lenka Slačková, 27-ročná módna návrhárka, zažila traumu šikanovania na základnej škole kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu. Narodená ako nedoslýchavá, počas puberty začala strácať aj zrak, čo nakoniec viedlo k diagnostikovaniu Usherovho syndrómu druhého typu. Toto genetické ochorenie spôsobuje kombinované zhoršovanie sluchu a zraku. Napriek tomu, že prostriedky na liečbu zatiaľ neexistujú, Lenka sa rozhodla nevzdávať a bojovať za svoj sen.
Jej motto, že ak počuje len na 50 percent a vidí len na 50 percent, je všetko v poriadku, je skutočným prejavom jej optimizmu. Hovorí, že sa snaží robiť veci, ktoré ju bavia, a čelí ťažkostiam s odhodlaním. Šikanovanie, hoci hrozné, ju naučilo hodnotiť priateľstvo a rodinnú podporu, ktorú dostala od svojich najbližších.
Šikana a odsúdenie zo strany okolia
V prvej triede ZŠ mala Lenka pozitívny zážitok so skvelou učiteľkou, ktorá sa postavila proti posmeškom. Avšak s príchodom nových pedagógov sa situácia zhoršila, keďže deti dostali pocit, že ich nepríjemné správanie voči Lenke ostáva bez trestu. Táto situácia jej spôsobila vážne psychické rany, ktoré sa nedajú zmazať.
Po preložení na inú školu našla prostredie, kde sa cítila bezpečne a akceptovane, avšak spomienky na šikanovanie zostali. Dnes chápe, že deti, ktoré ju šikanovali, mohli mať svoje vlastné traumy, a tento pohľad jej pomohol spracovať svoje prežité ťažkosti.
Usherov syndróm a jeho vplyv na život
Prvé náznaky zdravotných problémov sa objavili, keď mala Lenka iba rok a pol, no až vo veku 18 rokov dostala konečne diagnózu. Zrakové zhoršovanie ju ťahalo k strachu a neistote, no prax a početné vyšetrenia, ktoré absolvovala s rodičmi, často neprinášali konkrétne odpovede ani liečbu. Napriek tomu sa nezastavila a študovala módny dizajn.
Vysoká škola pre ňu predstavovala výzvu, no zabezpečila si tým prostredie, kde mohla naplniť svoje vášne. Patrí medzi tých, ktorí dokážu o svojich pocitoch otvorene diskutovať, čím chce pomôcť aj iným, ktorí sa v podobných ťažkostiach ocitajú.
Budúcnosť bez strachu
Momentálne sa snaží žiť prítomným okamihom, plánovanie budúcnosti na základe zdravotného stavu je pre ňu náročné. Snaží sa o pozitivity a presadzuje, aby o svojich potrebách otvorene hovorila, čím zmenila svoj pohľad na interakciu s okolím. Verí, že medicína napreduje a liek na jej ochorenie môže jedného dňa prísť.
Aj keď čelí predsudkom a pochybnostiam o tom, že by mohla byť dobrou matkou, Lenka sa snaží i naďalej žiť naplno a tešiť sa z maličkostí. Jej boj s diagnózou premenila na silný odkaz a inšpiráciu pre mnohých, ktorí sa dostali do podoby podobne ťažkých situácií.
