Prírastok diagnóz autizmu, ADHD a úzkostí: koho sa týkajú častejšie?

Prírastok diagnóz autizmu, ADHD a úzkostí: koho sa týkajú častejšie?

Diagnóz autizmu a ADHD pribúda, mení sa profil diagnostikovaných

Počet novodiagnostikovaných prípadov autizmu, ADHD a úzkostných porúch v posledných rokoch výrazne stúpa. Kým v Británii sa počet nových diagnóz autizmu u dospelých od roku 2010 zvýšil približne desaťnásobne, na Slovensku je situácia odlišná – dostupných dát je málo a hlavnou výzvou zostáva kapacita diagnostických pracovísk.

Štúdia sledovala viac ako 33 miliónov ľudí

Tím vedcov z univerzít v Bristole a Cardiffe a zo švédskeho Karolinska institutu zverejnil 3. novembra 2026 v odbornom časopise BMJ Mental Health štúdiu o zmenách v profile dospelých, ktorí dostávajú diagnózu autizmu. Výskum pracoval s anonymizovanými zdravotnými záznamami 24,5 milióna dospelých v Británii a 9,1 milióna dospelých vo Švédsku. Britské dáta pokrývajú roky 2010 až 2023, švédske roky 2010 až 2021.

V Británii stúpol počet novozistených prípadov zo 6 na 64 na 100 000 osôb ročne, vo Švédsku zo 43 na 65. Najrýchlejšie rástli diagnózy u 16- až 20-ročných a u žien. U mladých dospelých v Británii išlo o skok z 31 na 364 prípadov na 100 000, vo Švédsku zo 165 na 361.

Zmenil sa typický novodiagnostikovaný človek

V Británii podiel novodiagnostikovaných dospelých s predchádzajúcou diagnózou úzkosti stúpol z 28,7 % v roku 2010 na 58,3 % v roku 2023. Úzkosť rástla aj medzi dospelými bez autizmu, z 8,2 % na 21,9 %. Naopak, podiel ľudí s predchádzajúcou epilepsiou klesol z 10 % na 4 % a ubudlo aj ľudí s intelektovým postihnutím a psychózou.

Celková prevalencia bola v Británii v roku 2023 u mužov 1,4 % a u žien 0,7 %. Vo Švédsku v roku 2021 dosiahla 1,8 % u mužov a 1,2 % u žien. Autori upozorňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu, ktorá nemôže určiť príčinu zmeny profilu diagnostikovaných.

Odborníci sa na vysvetlení nezhodujú

Ako možné vysvetlenie autori uvádzajú lepšie rozpoznávanie a väčšiu informovanosť o autizme, zmeny v diagnostických príručkách a väčšiu ochotu lekárov diagnostikovať autizmus aj u ľudí s inými psychickými diagnózami. Pripúšťajú aj opačnú možnosť – že sa rysy iných stavov môžu občas mylne pripisovať autizmu, najmä u žien, ktoré svoje prejavy maskujú.

Profesorka Uta Frith z University College London uviedla, že zistenia naznačujú skôr zmenu v používaní označenia autizmus než biologickú zmenu. Behaviorálna vedkyňa Hannah Bowers zo Southamptonskej univerzity zdôrazňuje, že mnohí autistickí dospelí diagnózu naozaj potrebujú a ich duševné ťažkosti sú s autizmom prepojené. Psychologička Rachel Moseley z Bournemouth University hovorí, že štúdia ukazuje zmenu diagnostickej praxe, ale nedokazuje nadmernú diagnostiku.

Diagnóza ako jediná cesta k podpore

K debate v Británii sa vyjadrila aj vládna správa pod vedením profesora Petra Fonagyho z 9. októbra 2026. Varuje, že Anglicko riskuje presun od poddiagnostikovania ADHD a autizmu k nadmernej diagnostike, najmä u mladších vekových skupín. Podľa údajov má viac ako 4 % detí vo veku 6 až 17 rokov v Anglicku diagnózu autizmu, pričom štúdie naznačujú, že skutočné číslo by malo byť bližšie k 1 – 2 %.

Správa zároveň upozorňuje, že dlhé čakanie na vyšetrenie spôsobuje reálne škody a systém takmer znemožňuje prístup k podpore bez formálnej diagnózy. Podľa organizácie Ambitious about Autism čakalo v decembri 2025 na posúdenie autizmu v Anglicku vyše 250 000 ľudí.

Na Slovensku chýbajú celoštátne dáta

Podľa analýz Inštitútu zdravotných analýz rezortu zdravotníctva bolo v roku 2023 na Slovensku identifikovaných 19 686 pacientov s poruchou autistického spektra. Prevalencia sa však systematicky nemonitoruje. Pri použití mediánu prevalencie v Európe by sa pri počte obyvateľov 5 424 687 mohlo nachádzať približne 32 000 ľudí s diagnózou PAS.

Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla v apríli 2026, že v roku 2025 evidovala 5 696 poistencov s poruchou autistického spektra, čo je za dva roky nárast približne o 19 %. Až osem z desiatich diagnostikovaných má menej ako 18 rokov. Chlapcov diagnostikujú zhruba trikrát častejšie než dievčatá. Nárast poisťovňa nespája s vyšším výskytom, ale s lepšou informovanosťou a rozšírením diagnostických kritérií.

Rodičia dlhodobo upozorňujú, že dostať sa k odbornej diagnostike ADHD či PAS nie je jednoduché. Čakacie lehoty sa pohybujú od šiestich mesiacov až po rok a vyšetrenia v súkromných zariadeniach môžu stáť stovky eur. Cesta k diagnóze tak nezávisí iba od potrieb dieťaťa, ale aj od času, peňazí a síl rodiny.