Skúmali ich krv: Čo spája ľudí, ktorí sa dožijú 100 rokov? A čím sa líšia od chorľavejších
Štúdia porovnala krv storočných s mladšími skupinami
Dožiť sa sto rokov je zriedkavé. Vo Švajčiarsku sa to týka len približne dvoch ľudí z desaťtisíc. Preto vznikol prvý rozsiahly švajčiarsky výskum storočných v rámci projektu SWISS100, ktorý porovnal ich krv s krvou osemdesiatnikov a ľudí vo veku 30 až 60 rokov. Výsledky vyšli vo februári 2026 v odbornom časopise Aging Cell.
Počet ľudí nad 85 rokov vrátane storočných výrazne rastie. Do roku 2050 sa populácia Európy v tejto vekovej skupine zdvojnásobí a počet storočných ľudí na svete dosiahne takmer štyri milióny. Storoční ľudia sú pritom považovaní za prototyp úspešne starnúcich – v porovnaní s bežnou populáciou vykazujú väčšiu odolnosť a nižšiu náchylnosť na choroby, ako je rakovina, cukrovka, neurodegeneratívne poruchy či kardiovaskulárne ochorenia.
Ako štúdia prebiehala
Vedci porovnávali tri skupiny: 39 storočných vo veku 100 až 105 rokov, z toho 85 percent žien, 59 starších ľudí vo veku 80 až 90 rokov a 40 mladších dobrovoľníkov vo veku 30 až 60 rokov. V krvnom sére merali 724 bielkovín, z toho 358 zápalových a 366 kardiovaskulárnych.
Čo výskum zistil
Profily 37 proteínov boli u storočných bližšie k najmladšej skupine než k osemdesiatnikom. To predstavuje približne päť percent meraných proteínov a naznačuje, že storoční ľudia úplne neuniknú starnutiu, ale niektoré kľúčové mechanizmy sú u nich výrazne spomalené.
Najjasnejšie výsledky sa týkali piatich bielkovín spojených s oxidačným stresom. Storoční mali výrazne nižšie hladiny antioxidačných bielkovín než bežná geriatrická populácia. Autori to vysvetľujú tým, že keďže je u nich úroveň oxidačného stresu výrazne nižšia, majú menšiu potrebu produkovať antioxidačné proteíny na obranu proti nemu.
Niektoré bielkoviny ovplyvňujúce medzibunkovú hmotu mali u storočných mladé hodnoty. Bielkoviny spojené s metabolizmom tukov, ktoré s vekom bežne výrazne stúpajú, stúpli u storočných omnoho menej. Nižšia bola aj hladina interleukínu-1 alfa, dôležitej zápalovej bielkoviny. Dobre zachovaný zostal aj enzým DPP-4, ktorý rozkladá hormón GLP-1 stimulujúci vylučovanie inzulínu.
Obmedzenia výskumu
Štúdia porovnala skupiny v jednom čase a nesledovala ich dlhodobo, takže ukazuje súvislosti, nie príčiny. Vzorka 39 storočných, z ktorých väčšinu tvoria ženy, sa nedá automaticky zovšeobecniť na všetkých ľudí. Porovnávaciu skupinu starších tvorili hospitalizovaní geriatrickí pacienti, čo môže rozdiely medzi skupinami zväčšovať. Ide zatiaľ o základný výskum, ktorý nenahrádza individuálne odporúčanie lekára.
Gény, alebo životný štýl?
Na dlhovekosti sa podieľajú gény približne z 25 percent, vyplýva z dánskych štúdií dvojčiat. Novšia práca v časopise Science z roku 2026 však upozorňuje, že pôvodné odhady mohli dedičnosť podceňovať. Po odstránení vonkajších príčin smrti, ako sú infekcie či nehody, vyšla dedičnosť vnútornej dĺžky života približne 50 percent. Gény však nie sú osud a životný štýl zostáva dôležitou pákou, ktorú môže ovplyvniť každý.
Odporúčania odborníkov
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity týždenne a posilňovanie aspoň dvakrát týždenne. Starší ľudia by mali pridať aktivity s dôrazom na rovnováhu a silu na tri a viac dní v týždni, deti by mali mať v priemere 60 minút pohybu denne.
Pri strave WHO odporúča vyváženú, primeranú a pestrú stravu zo všetkých skupín potravín. Podľa správy Komisie WHO pre sociálne prepojenie z júna 2025 zažíva osamelosť približne každý šiesty človek na svete a spája sa s odhadom 871-tisíc úmrtí ročne. Sociálne väzby chránia zdravie počas celého života. Vyhýbanie sa nadváhe zase pomáha udržať zdravý metabolizmus.
