Socha Koneva uráža Maďarov, v Rusku má ohlas. Kalmus: Nastupuje normalizácia
Konevova socha pri Dukle má ohlas aj v Rusku, no uráža najmä Maďarov
Nový Konevov pomník v Údolí smrti pri Dukle odhalili cez víkend za účasti ruského veľvyslanca na Slovensku a slovenských koaličných politikov vrátane Ľuboša Blahu a ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Prokremeľský server EA Daily odhalenie víta, Slovensko chváli a Česko ponižuje.
Postava maršala Koneva rozdeľuje spoločnosť aj dnes. Konev stál pri oslobodzovaní Slovenska od nacistického Nemecka Červenou armádou, no v roku 1956 velil sovietskym vojskám, ktoré krvavo potlačili povstanie proti komunistickému režimu v Maďarsku. V tom čase bol vrchným veliteľom spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy.
Autorom sochy je umelec Slavomír Gibej, ktorý stojí aj za pomníkom sovietskeho maršala Rodiona Malinovského v Starom Tekove. Na otázky o rozporuplnej histórii maršala Koneva a kritike sochy neodpovedal.
Aktivista Kalmus: Nastupuje normalizácia
K dielu sa vyjadril slovenský výtvarník a aktivista Peter Kalmus, ktorý v minulosti z pomníkov odstraňoval symboly kosáka a kladiva. Spolu s Ľubošom Lorenzom pomaľoval červenou farbou pomník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej. Za protestné zásahy skončil viackrát pred súdom.
„V Prahe bola ešte umelecky hodnotnejšia socha Koneva a roky trvalo, kým ju dali do depozitu,“ pripomína Kalmus. V novej soche pri Dukle vidí širší politický odkaz. „Ono sa to celé politicky vracia k takejto normalizácii,“ hovorí.
Kalmusovi nová socha svojím spracovaním pripomína socialistický realizmus. Kritizuje vysoký podstavec s postavou maršala. Pri pohľade na pomník mu ako prvá napadla päťlitrová bandaska benzínu, začal však uvažovať o trestných následkoch. Spomína aprílovú zmenu zákona, ktorú označuje za „lex Kalmus“ a interpretuje ju ako hrozbu nepodmienečného trestu za poškodenie pomníkov. Sám absolvoval už dvanásť súdnych konaní.
Podľa Kalmusa viacerí umelci svoj nesúhlas už vyjadrili. Spomína blog spisovateľky Veroniky Šikulovej aj reakcie ďalších umelcov na sociálnych sieťach. Priestor vidí aj v karikatúrach. Myslí si však, že väčšina ľudí v regióne podobné otázky nerieši. Ak by socha stála v Bratislave, mohla by vyvolať priamy protest.
Kauza, ktorá roky rozdeľovala Prahu
Konevova socha sa v Prahe zmenila na kauzu, ktorá mesto aj českú politiku sprevádzala celé roky. Pomník odhalený v roku 1980 prežil odstraňovanie komunistických sôch po páde režimu. Neskôr ho opakovane polievali červenou farbou a objavovali sa na ňom letopočty pripomínajúce temnejšie stránky maršalovho pôsobenia.
Radnica Prahy 6 najprv skúsila kompromis. V roku 2018 doplnila k pomníku vysvetľujúce tabule, ktoré okrem Konevových vojnových zásluh upozorňovali aj na potlačenie maďarského povstania. Ani to spor neukončilo.
Do kauzy vstúpili veľvyslanci piatich postsovietskych štátov. Rusko, Bielorusko, Arménsko, Azerbajdžan a Kazachstan sa proti doplneniu tabúľ ohradili spoločným otvoreným listom. Žiadali zachovanie pomníka v pôvodnej podobe a spochybňovali, že by o takejto otázke mala rozhodovať miestna samospráva.
Sochu napokon v apríli 2020 odstránili. Spor prerástol aj do obáv o bezpečnosť vtedajšieho starostu Prahy 6 Ondřeja Kolářa (TOP 09), ktorý presadzoval jej premiestnenie. Dostal policajnú ochranu a istý čas sa ukrýval na neznámom mieste. Podľa reportáže Českej televízie ani jeho rodina nevedela, kde sa nachádza.
„Som na odľahlom mieste, vypol som si telefón, vypol som si všetko,“ opísal vtedy Kolář svoj bezpečnostný režim.
V tom čase sa objavili správy, že do Prahy pricestoval ruský agent s jedom ricín a cieľom útoku mali byť českí komunálni politici. Tento údajný plán sa nepotvrdil. Česká vláda v júni 2020 oznámila, že informácia o pripravovanom útoku bola vymyslená a vznikla v dôsledku vnútorného konfliktu medzi pracovníkmi ruského veľvyslanectva. Česko následne vyhostilo dvoch ruských diplomatov.
