Zomrel jeden z posledných svedkov holokaustu a účastník SNP Otto Šimko
Zomrel jeden z posledných svedkov holokaustu a účastník SNP Otto Šimko
Vo veku 101 rokov opustil tento svet Otto Šimko, významný svedok histórie holokaustu a účastník Slovenského národného povstania (SNP). Šimko, ako mladý muž, stál so zbraňou v ruke proti nacizmu, pričom svojím životom prispeval k boju za slobodu a spravodlivosť. V nedávnosti sa stal známy aj ako tvár zbierky na nákup munície pre Ukrajinu. Tento akt solidarity ukázal jeho neutíchajúci duch a angažovanosť aj v pokročilom veku, kedy sa aktívne zúčastňoval na verejných diskusiách o aktuálnych problémoch a podmienkach tých, ktorí čelili agresii a nespravodlivosti.
Šimko si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, ktoré si zaslúžil za svoj prínos v boji proti útlaku. V slovenskom verejnom diskurze bol považovaný za svedomie nedemokratických režimov, pričom jeho oblúbenosť a rešpekt rástli s jeho odvahou a otvorenosťou pri rozprávaní svojich zážitkov z vojnových čias.
„Otto Šimko, svedomie nedemokratických režimov, už nie je medzi nami,“ uviedli Židia na Slovensku, ktorí ho vnímali ako významný hlas pamäte minulosti a varovanie pre budúce generácie. Všetko, čo prežil, ostáva výstražným prízvukom, že si musíme byť vedomí hrôz holokaustu a zabíjania nevinných. Bol nielen nositeľom bolestnej minulosti prežívajúcich, ale aj pre tých, ktorí budú ešte len žiť. Jeho odkaz prevyšuje hranice času a priestorov, zostávajúc symbolom odolnosti voči nespravodlivosti.
Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch a detstvo prežil v Nitre. Jeho rodina sa stala obete deportácií židovského obyvateľstva, keď skončili v koncentračnom tábore v Žiline, neskôr boli presunutí do pracovného tábora vo Vyhniach. Prim kniha hovori o jeho útrapách a odvahe, keď sa v roku 1944 prihlásil do SNP a stal sa partizánom. Snažil sa obnoviť demokratické Československo a vyhnať okupantov z krajiny. K tomu, čo sa deje dnes na Ukrajine, hovorí, že Ukrajina bojuje o to isté, čo on kedysi.
Po vojne sa Otto Šimko dostal na právnickú dráhu. Napriek svojim kvalitám a vzdelaniu, jeho židovský pôvod mu spôsobil problémy a v 50. rokoch sa presunul do ústrania, odborných a mediálnych profesií, kde bol neustále sledovaný komunistickým režimom. Počas týchto ťažkých časov sa stal symbolom odporu voči útlaku bez ohľadu na jeho okolnosti.
Šimko sa v noci vo veku 99 rokov opäť prihlásil do verejnej zbierky na podporu Ukrajiny, zdôrazňujúc, že história sa nesmie opakovať. „Nebolo možné s nimi vyjednávať, bolo treba ich poraziť. Táto skúsenosť z druhej svetovej vojny platí aj na Ukrajinu. Jediná možnosť je, aby sa agresor z Ukrajiny vyhnal a môže sa hovoriť o mieri,“ vyjadril sa vo svojej poslednej výzve.
Jeho život a odkaz ostávajú v pamäti ako svetlo, ktoré ukazuje na hodnotu odvahy, odhodlania a vykúpenia, ktoré potrebujeme vo svojich bojoch za spravodlivosť a pokoj. Nech jeho pamiatka žije vo všetkých, ktorí veria v posolstvo slobody a rovnosti.
