Starostlivosť o blízkych vyčerpáva rodiny, 87 % Slovákov čaká pomoc od príbuzných
Starostlivosť o nevládnych blízkych vyčerpáva rodiny, až 87 % Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe postarajú príbuzní
Až 87 percent Slovákov očakáva, že v starobe a nemohúcnosti sa o nich postará rodina. Vyplýva to z veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS. Oproti vlaňajšku ide o nárast o tri percentá. Podľa odborníkov tento rast súvisí s tým, že ľudia sa čoraz menej spoliehajú na podporu inštitúcií.
Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, priznáva vyčerpanie. Záťaž pritom vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach.
„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. A každá štvrtá rodina, ktorá sa dnes o nemohúceho blízkeho stará, priznáva vyčerpanie. Tieto čísla ukazujú, že dlhodobá starostlivosť je jednou z veľkých výziev, na ktoré sa ako spoločnosť musíme pripraviť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Na Slovensku podľa Simony Stískalovej z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí. V každom kraji je na čakacích listinách až 120 prednostných klientov bez príbuzných, nasleduje viac ako 300 čakajúcich, ktorí príbuzných majú. Najväčší dopyt je po miestach v zariadeniach so špecializovanou lekárskou starostlivosťou.
Starať sa nepretržite o nevládneho človeka nie je ľahké a dopadá to na psychickú pohodu opatrovníkov. Situáciu komplikujú aj rodinné vzťahy – samotní ľudia odkázaní na pomoc často rozhodujú o tom, ktorý člen rodiny sa o nich môže starať a ktorý nie.
„Často si predstavujú, že ide najmä o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou. V skutočnosti ide najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov a mnoho ďalšieho. Zodpovednosť prechádza na opatrovateľa aj úradne,“ upozorňuje Simona Stískalová.
Podľa nej sa opatrovanie nemohúceho blízkeho doma bez odbornej a vzdelanostnej prípravy takmer nedá zvládnuť. „Teraz prichádza éra staroby ‚Husákových detí‘. Do seniorského veku sa tak dostáva obrovská skupina ľudí, ktorí budú potrebovať starostlivosť v starobe a nemohúcnosti. A ich blízki nemajú s takouto opaterou skúsenosti a väčšinou nemajú ani možnosť zabezpečiť ju, najmä z ekonomických dôvodov.“
Takmer 60 % Slovákov je podľa prieskumu UNIQA naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. V technológiách vidia šancu na dôstojnú opateru, najmä čo sa týka pomoci s pohybom či konverzácie s nemohúcim. Medzi činnosti, ktoré by podľa respondentov mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 %), pomoc s pohybom (44 %) a podávanie jedla a liekov (34 %). Zdravotnú kontrolu by im zverilo len 18 % ľudí a psychickú podporu či utešovanie 21 %.
„Aj dnes už aktívne využívame technologické prostriedky telemedicíny – napríklad monitorovacie náramky životných funkcií, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré opatrovateľa upozornia na potrebu toalety klienta. Základom starostlivosti by však mala byť dôstojnosť. Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť,“ hovorí Simona Stískalová.
