Fico útokom na Plavákovú maskoval vlastný strach

Fico útokom na Plavákovú zakrýval obavy z rozpočtu

Premiér Robert Fico v pondelok zaútočil na poslankyňu Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú preto, že sa vydala za svoju dlhoročnú partnerku. Urobil tak v deň štvrtého výročia teroristického útoku v Teplárni, pri ktorom boli pre svoju orientáciu zavraždení dvaja ľudia.

Manželstvo Plavákovej označil za flagrantné porušenie ústavy a protiústavnú provokáciu. Sám pritom stojí na čele vlády, ktorá si mesiace odmietala splniť ústavnú povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery a do Národnej rady predložila návrh rozpočtu, ktorý je v rozpore s ústavným zákonom.

Fico je premiérom trinásť rokov. Dobre vedel, že keď svoje tlačové vyhlásenie zakončí témou homosexuálnych manželstiev a tvrdením, že opozícia a protivládne médiá hodnotovo rozbíjajú Slovensko, pozornosť sa sústredí výlučne na to. O poslankyňu Plavákovú mu vôbec nešlo.

Premiér v úzkych

Pointa Ficovho vystúpenia prišla ešte predtým. Vyzval každého zodpovedného, aby sa na rozpočet pozeral cez svoje ideologické oči, koľko chce, no schválenie rozpočtu v Národnej rade označil za otázku stability, bezpečnosti a suverenity Slovenskej republiky a schopnosti reagovať na mimoriadne vážne udalosti vo svete.

Argumenty o tom, že opozícia a médiá tlačia vládu do prijatia vyrovnaného rozpočtu, sú nezmyselné. Nikto netvrdí, že sa má prijať vyrovnaný rozpočet. Nežiada to ani opozícia, ani médiá. Aj Fico vie, že otázka takto nestojí, no je v úzkych. Šermovanie osemmiliardovými škrtmi je iba strašením a bojom s fiktívnym nepriateľom.

Svojská prosba o pomoc

Jeho slová miestami zneli ako prosba o pomoc. Vyzval opozíciu a protivládne médiá s tým, že rozpočet je nevyhnutnosť, stabilita a bezpečnosť bez ohľadu na to, či sa im páči alebo nie. Útok na Plavákovú zrejme mal prekryť premiérove obavy z toho, že koalícia nemusí mať dosť hlasov.

Pri tesnej väčšine nie je isté nič. Stačí, aby jeden z poslancov za vládnu koalíciu bol chorý, nepozorný alebo zablokoval parlament, aby si presadil svoj pozmeňujúci návrh. Fico nežiada v dobrej viere opozíciu, aby mu pomohla. To by na ňu nemohol vzápätí útočiť. No zrejme si chystá alibi, ak nastane havária.

Strach z provizória

Fico sa bude vyhovárať, že opozícia videla tesnú väčšinu, no aj tak nepomohla a za rozpočet nezahlasovala, pretože jej vyhovuje, keď je vláda v zlej situácii. Varoval, že bez rozpočtu nebude možné riešiť krízové situácie, spomínal kompenzácie vysokých cien nafty či možný nedostatok plynu.

Zjavne sa bojí predvolebného roka. Za všetky problémy označuje externé prostredie, rozpad medzinárodného poriadku, Európsku úniu a jej odmietanie ruskej ropy, vojnu na Ukrajine či protivietor z Nemecka. Vláda je podľa neho len obeťou zlých síl zvonka.

Demonštrácia slabosti

Nástroje na riešenie ekonomických kríz mu vraj vezme rozpočtové provizórium, no nástroj na vyriešenie politickej krízy stále má. Ak chce zabezpečiť koaličnú disciplínu, môže hlasovanie o rozpočte spojiť s vyslovením dôvery vláde. Raz to už urobil. Teraz to nezopakuje, najmä preto, lebo by pôsobil ako mimoriadne slabý premiér.

Ak si musíte vynucovať poslušnosť takto drasticky, znamená to, že nemáte žiaden rešpekt. Vtedy to bola demonštrácia sily. Teraz Fico demonštruje slabosť aj bez spájania hlasovaní. Preto urobilo Progresívne Slovensko chybu, keď reagovalo na jeho tlačovku ironickou poznámkou o jeho milenkách. Pristúpilo tým na jeho hru. Bojí sa rozpočtu, nie mileniek.