Tieto voľby neboli len o číslach. Odhalili fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Regionálne voľby ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Bratislava – Regionálne voľby na Slovensku neboli podľa komentátora Borisa Zalu iba o počtoch. Ukázali, že typ národnej propagandy, ktorý sa nám usiluje vnútiť „sociálna, kresťanská a národná“ koalícia, sa nepresadil.
Podľa Zalu väčšine voličov leží osud Slovenska na srdci, no nie je to Slovensko kultúrnych vojen, Konevových pomníkov, mazurekovského primitivizmu či ficovskej mytológie proruského „duba“. Celá táto karikatúra, ktorá sa vydáva za „národnú“, podľa neho zreteľne prehrala.
Za podstatné nepovažuje, aký počet hlasov získal Milan Mazurek, ale to, že prehral. V zrkadle úspechu, ktorý zožal Marian Kotleba pred 13 rokmi, je Mazurek podľa Zalu fiaskom. Víťazstvo Milana Majerského tiež nie je znakom rastu konzervatívcov, ale tým, že si ho voliči vybrali ako protiváhu barbarizmu.
V Banskej Bystrici je podľa komentátora fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Ako alarmujúce vníma to, že Smer a niekde aj Hlas otvorili Republike náruč a prijali ju za koaličného partnera namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. Tento biľag budú podľa neho „smeráci“ aj „hlasáci“ nosiť vo svojich znakoch celkom viditeľne. Za zásluhu Ondreja Luntera označil, že túto hrádzu postavil pevne a napokon úspešne.
Bratislavský duel a vôľa miest
Osobitnou kapitolou bol podľa Zalu bratislavský duel Vallo – Ráž. Od počiatku bolo jasné, že ak do súťaže nastúpi Jozef Ráž ml., Matúš Vallo bude okamžite nielen v pozícii kandidáta na primátora, ale aj hrádze proti nástupu Smeru v hlavnom meste. Vallo to podľa neho pochopil a viedol systematicky kampaň ako „protificovský“ kandidát.
Ráž sa tomuto deleniu chcel vyhnúť, vystupoval racionálne a prezentoval sa ako nestraník. Napriek sympatickému vystupovaniu však jeho „nestraníckej“ pozícii podľa Zalu neuveril nikto. Pripomenul, že samotný Robert Fico prezentoval jeho prípadné víťazstvo ako víťazstvo Smeru. Volič podľa neho nevníma čiastkové výsledky jednotlivých ministrov, ale každého ministra ako člena vlády, ktorá Slovensko ťahá ku dnu.
Podobne podľa komentátora prehovorila väčšina väčších slovenských miest: chceme byť dynamické moderné mestá, ktoré poskytujú svojim obyvateľom potrebné služby na najvyššej úrovni, porovnateľnej s vyspelými európskymi mestami. Ani jedno neprejavilo vôľu podobať sa niektorému ruskému mestu.
Úpadok Smeru a prípad Gašpar
Zala si pamätá, že v rokoch 2006 až 2012 bola pre obrovské množstvo starostov, primátorov a županov česť kandidovať za Smer-SD. Po súbore škandálov, ktoré vyvrcholili Kaliňákovou kauzou „Baštrňák“ a rôznymi pridruženými korupčnými škandálmi, sa začal Smer stávať pre komunálnych aj regionálnych politikov záťažou. Ak chceli pokračovať, rýchlo sa podľa neho pretransformovali na nezávislých alebo sa od Smeru úplne odtrhli.
Na dokreslenie uviedol, že v roku 2009 získal Smer všetkých županov okrem Bratislavského kraja, v roku 2017 už len dva kraje. Pád sa podľa neho nezastavil ani po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Po kauze „Trošková“ bol neudržateľný aj post premiéra, a tak Fica vystriedal Peter Pellegrini. Ani jemu sa úpadok nepodarilo zastaviť, odtrhol sa a založil vlastnú stranu Hlas.
Hlas podľa Zalu rozhodoval, kam si to Slovensko namieri. Mal v rukách možnosť poslať Smer „na smetisko dejín“, no urobil pravý opak – zachránil umierajúceho, ktorému ešte aký-taký kyslík dodal Igor Matovič. Neozdravil ho však, ako sľuboval, naopak, sám ochorel.
Dokonalou ukážkou úpadku Smeru je podľa komentátora osud jeho novej tváre Tibora Gašpara. Muža, ktorého dal Fico na kandidátku ako manifestáciu toho, že za svojimi ľuďmi stojí, bez ohľadu na to, že meč spravodlivosti už na nich dopadá. Tento bývalý policajný boss čeliaci obvineniu z organizovaného zločinu sa javil ako korunný princ Smeru, no v miestnych voľbách nezískal ani obyčajný mandát do miestneho zastupiteľstva.
Zalu najviac teší, že sa Slovač krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti. Stále viac ľudí podľa neho chápe, že to nie je národný záujem, ale cesta k úpadku a barbarizmu. „Sme totiž Európania, a nie Euroaziati, hoci by nás medzi nich títo pseudonárodovci chceli zaradiť,“ uzavrel.
