Bezpečnostná rada rieši staré správy, hrozbu z Ruska ignoruje. Analytik: nebezpečný signál
Bezpečnostná rada Slovenska rieši staré správy, ignoruje hrozbu z Ruska
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom podpaľačskom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli hybridné hrozby, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025. V tých sa spomína najmä extrémizmus, o Rusku tam však nie je ani zmienka.
Európa pritom čelí hybridným útokom, ktoré sa zameriavajú napríklad na zbrojný priemysel či kľúčovú infraštruktúru. Viaceré útoky naprieč Európou majú podobný priebeh – jednotlivci z rôznych krajín sa najmä prostredníctvom podpaľačských útokov snažia narušiť fungovanie strategických podnikov či infraštruktúry. Poľsko či Nemecko už vo viacerých prípadoch ukázali na Rusko. V prípade pokusu o útok v Haniske vyšetrovanie stále prebieha.
Zatiaľ čo okolité štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne bezpečnostné rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Česko zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu uskutočnilo už v lete. Poľsko zasa pred pár dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2023 priamo označovala Rusko za bezpečnostnú hrozbu, v novších správach za roky 2024 a 2025 už Rusko ako hrozba nefiguruje.
„Slovenská vláda neberie hybridnú vojnu ako realitu, v ktorej sa Európa nachádza, ale skôr ako nepodstatnú tému, ktorú odsúva na koniec vládnych priorít,“ hovorí bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute.
Podľa analytika nie je problém v tom, že by Slovensko nedokázalo na bezpečnostné hrozby reagovať. Problém vidí skôr v politickej vôli vlády. Pripomína, že Bezpečnostná rada SR po zmarenom útoku na výrobcu dronov v Haniske mimoriadne nezasadala a stretne sa až viac ako šesť týždňov po incidente.
„Pritom vieme, že slovenská bezpečnostná rada vie reagovať rýchlo. V marci 2024 sa mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve. Nie je to teda otázka kapacít, ale politickej vôle,“ hovorí Zahorjan.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa totiž na rokovanie dostáva až takmer dva roky po skončení obdobia, ktoré hodnotí. Podľa analytika pritom bola v pripomienkovom konaní už v júni 2025, a preto jej oneskorenie nepovažuje za technický problém.
„Správa o bezpečnosti má byť nástroj, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby. Keď sa však prerokuje takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, je to už len historický dokument,“ upozorňuje.
Za ešte vážnejší problém považuje obsah samotných správ. Podľa Zahorjana neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020.
„Kým susedné štáty zverejňujú hodnotenia hrozieb na aktuálny alebo nasledujúci rok a jasne pomenúvajú hrozby, my si čítame správu dva roky starú,“ konštatuje analytik.
Podľa neho tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. Zatiaľ čo ostatné krajiny pracujú na posilňovaní svojej odolnosti voči hybridným hrozbám, slovenská vláda ich podľa Zahorjana bagatelizuje.
„Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov,“ varuje.
Riešením by podľa analytika malo byť obnovenie kapacít štátu na boj proti hybridným hrozbám, ktoré vláda v minulosti zrušila, a zabezpečenie reálneho fungovania výboru pre hybridné hrozby. Bezpečnostné správy by mali vznikať včas, jasne pomenúvať zdroje hrozieb a obsahovať konkrétne opatrenia, tvrdí.
„Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí analytik.
Podľa neho musí vláda začať aktívnejšie spolupracovať s partnermi v EÚ a NATO a prestať zľahčovať hrozby zo strany Ruska. „Kým bude politická vôľa chýbať, ani najlepšie opatrenia na papieri Slovensko neochránia,“ uzatvára Zahorjan.
