Demokrati a PS pôjdu do volieb na jednej kandidátke. Šimečka a Naď sa dohodli na koalícii
Demokratov a PS uvidíte na jednej kandidátke. Šimečka a Naď sa dohodli na vytvorení koalície
Progresívne Slovensko a Demokrati sa dohodli na vytvorení predvolebnej koalície. Oznámia to spoločne na tlačovej besede, ktorá sa uskutoční o 9:00. Informáciu potvrdili viaceré zdroje z oboch politických subjektov. Lídrami spojenectva sú Michal Šimečka a Jaroslav Naď.
Cieľom koalície je vytvoriť silný opozičný blok proti vláde Roberta Fica. Tlačová beseda nesie názov „zodpovedná dohoda na ďalšej spolupráci“.
Rokovali niekoľko mesiacov
Rokovania o možnom spojenectve prebiehali medzi stranami od septembra. Vysokopostavení predstavitelia vtedy potvrdili, že rozhovory sú v pokročilom štádiu a medzi stranami nevznikli zásadnejšie nezhody.
Diskusie sa týkali programových priorít, obsadenia spoločnej kandidátnej listiny aj výmeny informácií o hospodárení. Rokovania viedli vyjednávacie tímy, predsedovia strán mali do nich vstúpiť až v prípade nezhôd.
Jednou z otázok bola forma spojenia
Demokrati od začiatku odmietali zlúčenie s Progresívnym Slovenskom aj možnosť, že by ich politici kandidovali priamo na kandidátnej listine PS. Tento postoj potvrdili začiatkom júna na zasadnutí Republikovej rady v Košiciach.
Jaroslav Naď vtedy vyhlásil, že strana Demokrati v žiadnej alternatíve predvolebného postupu nezanikne ani sa nezlúči s inou politickou stranou. Strana chce pokračovať v budovaní vlastnej politickej značky.
V hre tak zostala možnosť oficiálnej predvolebnej koalície, v ktorej by si oba subjekty zachovali vlastnú identitu a po voľbách mohli vytvoriť samostatné poslanecké kluby. Naď v septembri uviedol, že Demokrati sú pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže ich cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub s viac než ôsmimi poslancami.
Rozdielne názory na ekonomiku aj hodnotové otázky
Obe strany museli prekonať aj programové rozdiely. Zhoda panovala najmä v otázkach právneho štátu a zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Potenciálne problematické boli ekonomické a kultúrno-etické témy.
Demokrati sa profilujú ako stredopravá konzervatívna strana. Progresívne Slovensko vznikalo ako stredoľavý subjekt, no príchodom politikov, ako sú Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, sa posunulo viac do politického stredu.
Jedným z možných sporných bodov bol zámer Demokratov zaviesť po voľbách rovnú daň vo výške 17 percent. Predstavitelia PS predpokladali, že programové rozdiely by spoločným rokovaniam nemali zabrániť. Diskutovalo sa aj o rozdelení miest na spoločnej kandidátke. Naď odmietol informácie, podľa ktorých Demokrati požadovali každé druhé miesto.
Šimečkova archa dostala prvého partnera
Spojenie PS a Demokratov by bolo prvým konkrétnym výsledkom snahy Michala Šimečku o predvolebnú spoluprácu opozície. Progresívne Slovensko už začiatkom roka predstavilo plán vytvoriť spoločný opozičný blok, ktorý Šimečka pôvodne označoval ako „archu“.
Cieľom bolo zjednotiť strany stojace proti vláde Roberta Fica a zabrániť prepadnutiu hlasov tých opozičných subjektov, ktoré sa v prieskumoch pohybujú v blízkosti hranice zvoliteľnosti. PS chcelo do projektu zapojiť okrem Demokratov aj Slobodu a Solidaritu, Kresťanskodemokratické hnutie či Maďarskú alianciu.
Viaceré oslovené strany však predvolebnú koalíciu odmietli. SaS aj KDH deklarovali záujem kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2027 samostatne. Podobný postoj zaujala aj Maďarská aliancia vedená Lászlóom Gubíkom, ktorá uviedla, že s PS nerokuje o predvolebnej, ale o povolebnej koalícii.
Čo si od spojenia sľubujú?
Oba subjekty napriek tomu pokračovali v odborných rokovaniach. Zhodu deklarovali pri obnove právneho štátu, boji proti korupcii, euroatlantickej orientácii Slovenska či podpore rozvoja južných a východných regiónov.
Progresívne Slovensko aj Demokrati si od spoločnej kandidatúry sľubujú vyššiu volebnú podporu. V septembri sa preferencie PS pohybovali približne na úrovni 20 percent a Demokratov okolo piatich percent. Obe strany dúfali, že spoločným postupom oslovia aj ďalších voličov, ktorí si neželajú pokračovanie vlády Roberta Fica.
Ich cieľom bolo dosiahnuť minimálne súčet vlastných preferencií, prípadne ho ešte prekonať. Ako príklad úspešného predvolebného spájania uvádzali českú koalíciu Spolu, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2021 porazila hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent hlasov.


