Izrael obmedzí počet Palestínčanov na modlitby v mešite al-Aksá počas ramadánu.
Izrael obmedzí počet Palestínčanov na modlitby v mešite al-Aksá počas ramadánu
Počas svätého mesiaca ramadán sa do mešity al-Aksá vo východnom Jeruzaleme bude môcť zúčastniť maximálne 10-tisíc Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu. Tento prísny limit, ktorý je výsledkom rozhodnutia izraelského Úradu pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT), zahŕňa aj vekové a bezpečnostné obmedzenia. Oznámili to izraelské autority 18. februára 2026.
Izrael nedovolí do mešity al-Aksá žiadnym iným osobám, ako sú palestínski muži vo veku 55 rokov a viac, ženy vo veku 50 a staršie, a deti do 12 rokov, ak sú v sprievode príbuzného. Zároveň budú potrebovať špeciálne povolenia, ktorých získanie bude závislé od súhlasu príslušných bezpečnostných zložiek. Po skončení modlitieb sa musia podrobiť digitálnej evidencii.
Obmedzenia súvisiace s piatkovými modlitbami počas ramadánu platia len pre Palestínčanov a týkajú sa období od 19. februára do 18. marca. Po katastrofálnych udalostiach a vojne v Pásme Gazy v októbri 2023 sa znížil počet veriacich navštevujúcich mešitu, kvôli zvýšeným obavám o bezpečnosť.
Chrámová hora, kde sa mešita nachádza, je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším v islame. Izrael odmieta uznať vznik samostatného palestínskeho štátu s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme, čo vyvoláva napätie v regióne.
Židia majú právo navštevovať areál mešity, avšak nemôžu sa tam modliť. Izrael sľubuje dodržiavanie status quo, avšak palestínske autority a ich občania sa obávajú, že tieto obmedzenia a tlak na ich kresťanské a moslimské praktiky sa budú naďalej zhoršovať.
Napätie okolo Chrámovej hory prehlbuje postoj vzrastajúceho počtu židovských ultranacionalistov, ktorí sa usilujú o zmenu súčasného usporiadania. Tieto trendy sa ukazujú ako ničivý faktor pre dlhoročný konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi, naplnený obavami oboch strán.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás kritizuje izraelské nariadenia a varuje pred dopadmi na komunitu, ktorých existenciálne a náboženské práva sú ohrozené. Vinníkom v očiach mnohých je izraelská armáda, ktorá stále pokračuje v operáciách na okupovaných územiach.
