Kanada sa na montrealskom samite prikláňa k Európe, členom EÚ sa však nestane
Kanada sa odvracia od USA a spája s Európou na samite v Montreale. Pridružený člen EÚ z nej však nebude
Na samite v Montreale sa 29. a 30. októbra rieši budúcnosť vzťahov Kanady a Európskej únie v čase ochladnutia väzieb s USA. Debata sa týka obchodu, obrany aj politického zblíženia. Kanada utužuje svoje priateľstvo s Európou zatiaľ, čo sa jej rozpadá vzťah so Spojenými štátmi.
Na stretnutí sa zúčastňujú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, kanadský premiér Mark Carney a predseda Európskej rady António Costa. Predstavitelia by sa mali zamerať na užšiu spoluprácu v oblasti obchodu, technológií, obrany, energetiky, nerastných surovín, umelej inteligencie, výskumu a finančných služieb.
Medzi EÚ a Kanadou existuje vzájomná dohoda – Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA), ktorá odstraňuje clá na takmer 99 percent všetkého dovážaného tovaru medzi oboma stranami.
„Príležitosť je jasná. EÚ prináša trhovú silu, hĺbku výskumu a výrobnú kapacitu. Kanada prináša dostatok energie, kritické nerasty, špičkové kapacity vo vesmírom výskume, umelej inteligencii, kvantových technológiách a jeden z najsilnejších bankových systémov na svete,“ uviedla Carneyho kancelária.
Podľa EÚ sa Kanada ako jediná neeurópska krajina podieľa na Bezpečnostnej akcii pre Európu (SAFE), úverovom programe EÚ v hodnote 150 miliárd eur, ktorý podporuje a urýchľuje obstarávanie obranných zariadení členskými štátmi EÚ.
Stane sa Kanada pridruženým členom EÚ?
Hoci by si von der Leyenová priala posunúť vzťahy medzi EÚ a Kanadou čo najbližšie, členské štáty to nevidia takto jednoznačne. Samotné oznámenie von der Leyenovej v lete, že Kanada sa stane pridruženým štátom EÚ, prekvapilo niektoré členské štáty.
„Kanada sa pre svoju geografickú polohu nemôže stať plnohodnotným členom EÚ, ale obaja chceme naše vzťahy posunúť na najvyššiu možnú úroveň,“ povedala predsedníčka Európskej komisie. „Preto diskutujeme o myšlienke, že by sa Kanada stala prvým pridruženým členom Európskej únie.“
Voči tomu sa vyhranili štáty ako Nemecko a Francúzsko, ktoré súhlasia s tým, že je potrebné vytvoriť takzvanú Alianciu pre budúcnosť, avšak preferujú používanie miernejšieho jazyka na opísanie vzťahov s Kanadou. Diplomati EÚ sú podľa dostupných informácií opatrní pri ponúkaní štatútu, ktorý nikdy predtým nebol navrhnutý a ktorého právne obrysy zostávajú nedefinované.
Berlín už predtým navrhoval štatút pridruženého člena pre Ukrajinu vrátane konkrétnych privilégií, akým je štatút pozorovateľa v Európskej komisii, ale táto snaha bola odmietnutá.
Kanadský premiér na odmietnutie reagoval chápavo: „Dobrou správou je, že nezáleží na konkrétnych názvoch. Dôležitý je rozdiel, ktorý to prinesie do životov Kanaďanov, a to, že sa Kanada ako celok stane nezávislejším, suverénnejším národom, aby sme mohli žiť svoje životy tak, ako si sami zvolíme.“
Môže za zbližovanie Trump?
Zdá sa, že prehlbujúce sa zosúladenie Kanady a EÚ je podnietené politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil vysoké clá na kanadský aj európsky export do USA a prinútil Kanadu hľadať spôsoby, ako znížiť svoju ekonomickú závislosť od USA.
Podľa predstaviteľov oboch strán však nejde o akúsi protiamerickú koalíciu. „Toto je partnerstvo nie proti niekomu inému, ale pre našu spoločnú silu,“ povedala von der Leyenová vo svojom minulomesačnom prejave v Európskom parlamente, na ktorom bol prítomný aj Carney. Stal sa prvým zahraničným predsedom vlády, ktorý sa zúčastnil na každoročnom prejave o stave Európskej únie.
Trump pohrozil Európskej únii novými clami pre jej zbližovanie s Kanadou a naznačil, že tento krok by sa mohol považovať za nepriateľský voči USA. „Ak je to dobrý úmysel, je to v poriadku. Ak je to zlý úmysel, uvalíme na Európu veľmi vysoké clá,“ povedal Trump novinárom. Zároveň označil vyhliadku vstupu Kanady do EÚ za smiešnu a svojho severného suseda opísal ako hrozného obchodného partnera.
