Orbán na čele OSN? USA údajne hľadajú podporu Ruska a Číny, Tusk sa len zasmial
USA zvažujú Orbána na post generálneho tajomníka OSN, Tusk reagoval smiechom
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán by sa mohol stať novým generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov. Podľa amerického denníka The Wall Street Journal má administratíva prezidenta Donalda Trumpa záujem presadiť Orbána na tento post. Nahradiť by tak mohol súčasného šéfa organizácie Antónia Guterresa, ktorému sa na konci roka končí funkčné obdobie.
Orbán ešte v apríli utrpel volebnú porážku a dnes stojí na čele opozičnej maďarskej strany Fidesz. Z verejného života sa do istej miery stiahol a k voličom sa prihovára predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí. Doma pritom čelí viacerým problémom – okrem prehry vo voľbách postupne vyplávali na povrch nové zistenia a kauzy z obdobia jeho vlády. Zadržaní už boli dvaja bývalí ministri Fideszu a najnovšie aj bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky György Matolcsy, blízky Orbánov spojenec.
Potrebná podpora v Bezpečnostnej rade
Počas 16 rokov pri moci Orbán čelil čoraz väčšej kritike za autoritárske praktiky, či už išlo o podmanenie si verejnoprávnych médií, rozsiahle čistky v kultúre alebo zásahy do ďalších oblastí verejného života. Jeho vzťahy s Donaldom Trumpom však boli dlhodobo mimoriadne pozitívne. Ešte niekoľko dní pred kľúčovými parlamentnými voľbami v Maďarsku prišiel Orbána osobne podporiť americký viceprezident J. D. Vance.
Možnej Orbánovej kandidatúre nahráva aj skutočnosť, že Spojené štáty zatiaľ oficiálne nepodporili žiadneho kandidáta. Ani jeden z doterajších uchádzačov o post generálneho tajomníka OSN si navyše zatiaľ nezabezpečil potrebnú podporu v Bezpečnostnej rade OSN. Na úspech kandidát potrebuje najmenej deväť z pätnástich hlasov a zároveň nesmie naraziť na veto žiadneho z piatich stálych členov.
Možný spoločný kandidát USA, Číny a Ruska
Orbán by podľa amerického denníka mohol byť spoločným kandidátom hneď troch svetových veľmocí – Spojených štátov, Číny a Ruska. Washington už mal o tejto možnosti rokovať s Moskvou aj Pekingom, pričom obe krajiny sa k návrhu údajne postavili pozitívne. Oficiálna dohoda však zatiaľ neexistuje.
Práve Orbán sa aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snažil udržiavať pragmatické vzťahy s Moskvou. Jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó bol častým návštevníkom Ruska a ako ukázali zistenia investigatívnych novinárov, s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom mal konzultovať aj otázky protiruských sankcií. Szijjártó tak podľa týchto zistení pôsobil ako akási spojka Kremľa v Európskej únii, ktorá Moskvu informovala o dianí a rokovaniach v Bruseli.
Blízke vzťahy s Čínou
Okrem Ruska udržiaval Orbán mimoriadne blízke vzťahy aj s Čínou. Maďarsko sa počas jeho vlády stalo jedným z hlavných európskych centier výroby čínskych elektromobilov. Automobilka BYD sa dokonca rozhodla postaviť svoju prvú európsku továreň na osobné automobily práve v maďarskom Segedíne.
Spolu s týmito investíciami sa prehĺbila aj bezpečnostná spolupráca medzi oboma krajinami. Orbánova vláda v roku 2024 podpísala s Pekingom dohodu, ktorá umožňuje čínskym policajtom hliadkovať na maďarskom území spolu s miestnou políciou. Táto dohoda vyvolala obavy z rastúceho čínskeho vplyvu v krajine. Po Orbánovej volebnej porážke sa jeho bývalý minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vzdal poslaneckého mandátu a sadol si na vysokú manažérsku pozíciu práve v čínskej automobilke BYD – teda v tej istej firme, ktorej miliardovú investíciu do Maďarska pomáhal ešte ako minister osobne vybavovať s Čínou.
Tusk sa na otázke zasmial
Novinári oslovili aj viacerých európskych lídrov s otázkou, čo si myslia o informácii, ktorú priniesol americký denník The Wall Street Journal. Poľský premiér Donald Tusk sa na otázke o možnej Orbánovej kandidatúre zasmial.
„Ešte prednedávnom mal byť Orbán šéfom Európskej komisie. Aj táto informácia mi príde rovnako vtipná ako tá prvá fáma,“ povedal Tusk.
Orbán mal napäté vzťahy s viacerými európskymi lídrami vrátane poľského premiéra. Práve obrovské nezhody medzi Maďarskom a Poľskom, najmä v otázke Ruska a vojny na Ukrajine, výrazne komplikovali aj fungovanie Vyšehradskej štvorky. Spolupráca medzi krajinami tak v posledných rokoch Orbánovej vlády nefungovala tak, ako by si jej lídri predstavovali.
